Slovníček fráz

sk Na letisku   »   nn At the airport

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [trettifem]

At the airport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. E- v-l g-e-n--kj--e----le-t--i----e-- t--k. E- v-- g----- k---- b------ t-- A---- t---- E- v-l g-e-n- k-ø-e b-l-e-t t-l A-e-, t-k-. ------------------------------------------- Eg vil gjerne kjøpe billett til Aten, takk. 0
Je to priamy let? Er -e----r-k-ef--? E- d-- d---------- E- d-t d-r-k-e-l-? ------------------ Er det direktefly? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Eg -i- ---rn---itje ve--vi-da-ge-- ikk---r----r. E- v-- g----- s---- v-- v--------- i------------ E- v-l g-e-n- s-t-e v-d v-n-a-g-t- i-k-e-r-y-a-. ------------------------------------------------ Eg vil gjerne sitje ved vindauget, ikkje-røykar. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. E----l-gjer-- st----st--bes---li-g- m-. E- v-- g----- s-------- b---------- m-- E- v-l g-e-n- s-a-f-s-e b-s-i-l-n-a m-. --------------------------------------- Eg vil gjerne stadfeste bestillinga mi. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Eg -i----e-ne a-besti-le. E- v-- g----- a---------- E- v-l g-e-n- a-b-s-i-l-. ------------------------- Eg vil gjerne avbestille. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Eg---l -je-ne-----e--e--i-linga -i. E- v-- g----- e---- b---------- m-- E- v-l g-e-n- e-d-e b-s-i-l-n-a m-. ----------------------------------- Eg vil gjerne endre bestillinga mi. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? N---gå--ne------y-ti- Ro--? N-- g-- n---- f-- t-- R---- N-r g-r n-s-e f-y t-l R-m-? --------------------------- Når går neste fly til Roma? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Har--e-to-le-i-- ---s---? H-- d- t- l----- p------- H-r d- t- l-d-g- p-a-s-r- ------------------------- Har de to ledige plassar? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. N-i,----ha- -e-----i- --d-- -l-s-. N--- v- h-- b---- e-- l---- p----- N-i- v- h-r b-r-e e-n l-d-g p-a-s- ---------------------------------- Nei, vi har berre ein ledig plass. 0
Kedy pristaneme? Når-land-r --? N-- l----- v-- N-r l-n-a- v-? -------------- Når landar vi? 0
Kedy tam budeme? N-- -r-vi f-amm-? N-- e- v- f------ N-r e- v- f-a-m-? ----------------- Når er vi framme? 0
Kedy ide autobus do centra? Nå--g-- de- b--s---l s----u-? N-- g-- d-- b--- t-- s------- N-r g-r d-t b-s- t-l s-n-r-m- ----------------------------- Når går det buss til sentrum? 0
Je to váš kufor? Er--e----k-f-e---n -in? E- d---- k-------- d--- E- d-t-e k-f-e-t-n d-n- ----------------------- Er dette kofferten din? 0
Je to vaša taška? E--d-t-e ve-ka-d-? E- d---- v---- d-- E- d-t-e v-s-a d-? ------------------ Er dette veska di? 0
Je to vaša batožina? E----t-e bag-sj-n ---? E- d---- b------- d--- E- d-t-e b-g-s-e- d-n- ---------------------- Er dette bagasjen din? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? K-- m-----b-g-s-e -------t- ---? K-- m---- b------ k-- e- t- m--- K-r m-k-e b-g-s-e k-n e- t- m-d- -------------------------------- Kor mykje bagasje kan eg ta med? 0
Dvadsať kíl. Tj---k-lo. T--- k---- T-u- k-l-. ---------- Tjue kilo. 0
Čože, len dvadsať kíl? Kv-- B---e--j-e---l-? K--- B---- t--- k---- K-a- B-r-e t-u- k-l-? --------------------- Kva? Berre tjue kilo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!