Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 2   »   hy Small Talk 2

21 [dvadsaťjeden]

Krátky rozhovor 2

Krátky rozhovor 2

21 [քսանմեկ]

21 [k’sanmek]

Small Talk 2

[p’vok’rik khosakts’ut’yun 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Odkiaľ ste? Որտեղ-՞ց -ք-Դո--: Ո------- ե- Դ---- Ո-տ-ղ-՞- ե- Դ-ւ-: ----------------- Որտեղի՞ց եք Դուք: 0
Vor-e---՞t-’----’-Duk’ V----------- y--- D--- V-r-e-h-՞-s- y-k- D-k- ---------------------- Vorteghi՞ts’ yek’ Duk’
Z Bazileja. Բազե-ից: Բ------- Բ-զ-լ-ց- -------- Բազելից: 0
Ba--l-t-’ B-------- B-z-l-t-’ --------- Bazelits’
Bazilej je vo Švajčiarsku. Բ-զելը գ---ու- --Շ-եց--իա-ու-: Բ----- գ------ է Շ------------ Բ-զ-լ- գ-ն-ո-մ է Շ-ե-ա-ի-յ-ւ-: ------------------------------ Բազելը գտնվում է Շվեցարիայում: 0
Bazely-gt-v---- S-v-ts-ari-yum B----- g----- e S------------- B-z-l- g-n-u- e S-v-t-’-r-a-u- ------------------------------ Bazely gtnvum e Shvets’ariayum
Smiem Vám predstaviť pána Müllera? Կա-ո՞ղ եմ--ար-ն ----ե--ն Ձեզ-----այա--ել: Կ----- ե- պ---- Մ------- Ձ-- ն----------- Կ-ր-՞- ե- պ-ր-ն Մ-լ-ե-ի- Ձ-զ ն-ր-ա-ա-ն-լ- ----------------------------------------- Կարո՞ղ եմ պարոն Միլլերին Ձեզ ներկայացնել: 0
K--o՞---ye- p-ron-Mi-l-rin-Dz-z---rk--at-’n-l K------ y-- p---- M------- D--- n------------ K-r-՞-h y-m p-r-n M-l-e-i- D-e- n-r-a-a-s-n-l --------------------------------------------- Karo՞gh yem paron Millerin Dzez nerkayats’nel
Je to cudzinec. Ն--օ---ե--րա----: Ն- օ---------- է- Ն- օ-ա-ե-կ-ա-ի է- ----------------- Նա օտարերկրացի է: 0
Na-ot----kr----i-e N- o------------ e N- o-a-e-k-a-s-i e ------------------ Na otarerkrats’i e
Ovláda niekoľko jazykov. Նա -ո-ո-- է-մ--քա-- լե--ւնե-ո-: Ն- խ----- է մ- ք--- լ---------- Ն- խ-ս-ւ- է մ- ք-ն- լ-զ-ւ-ե-ո-: ------------------------------- Նա խոսում է մի քանի լեզուներով: 0
Na ---su----mi--’-n- ----n-r-v N- k----- e m- k---- l-------- N- k-o-u- e m- k-a-i l-z-n-r-v ------------------------------ Na khosum e mi k’ani lezunerov
Ste tu po prvý raz? Դ-ւք-ա--ջին անգ-՞-ն----այ--ե-: Դ--- ա----- ա------ ե- ա------ Դ-ւ- ա-ա-ի- ա-գ-՞-ն ե- ա-ս-ե-: ------------------------------ Դուք առաջին անգա՞մն եք այստեղ: 0
Du-’ arr-j-- --g-՞mn -e-’--y----h D--- a------ a------ y--- a------ D-k- a-r-j-n a-g-՞-n y-k- a-s-e-h --------------------------------- Duk’ arrajin anga՞mn yek’ aystegh
Nie, bol som tu už minulý rok. Ոչ, ես -նցյ-- տա---էլ--մ-ե-ել ա--տ--: Ո-- ե- ա----- տ--- է- ե- ե--- ա------ Ո-, ե- ա-ց-ա- տ-ր- է- ե- ե-ե- ա-ս-ե-: ------------------------------------- Ոչ, ես անցյալ տարի էլ եմ եղել այստեղ: 0
V--h-- --s a-ts-yal ta-------em y--he- -y-t--h V----- y-- a------- t--- e- y-- y----- a------ V-c-’- y-s a-t-’-a- t-r- e- y-m y-g-e- a-s-e-h ---------------------------------------------- Voch’, yes ants’yal tari el yem yeghel aystegh
Ale len jeden týždeň. Բա-----այն--ի շ--աթ: Բ--- մ---- մ- շ----- Բ-յ- մ-ա-ն մ- շ-բ-թ- -------------------- Բայց միայն մի շաբաթ: 0
B-yt-’ m-ayn----sh-b-t’ B----- m---- m- s------ B-y-s- m-a-n m- s-a-a-’ ----------------------- Bayts’ miayn mi shabat’
Ako sa Vám u nás páči? Դու՞-----ա-ի- --զ մ-զ -ոտ: Դ---- է գ---- Ձ-- մ-- մ--- Դ-ւ-ր է գ-լ-ս Ձ-զ մ-զ մ-տ- -------------------------- Դու՞ր է գալիս Ձեզ մեզ մոտ: 0
D-՞r-e-g-l-s-D-e- ----mot D--- e g---- D--- m-- m-- D-՞- e g-l-s D-e- m-z m-t ------------------------- Du՞r e galis Dzez mez mot
Veľmi sa mi tu páči. Ľudia sú milí. Շ--:----դ-կ -ատ--ի-ալիր են: Շ--- Մ----- շ-- ս------ ե-- Շ-տ- Մ-ր-ի- շ-տ ս-ր-լ-ր ե-: --------------------------- Շատ: Մարդիկ շատ սիրալիր են: 0
Sha- M---i---hat sir-l-r --n S--- M----- s--- s------ y-- S-a- M-r-i- s-a- s-r-l-r y-n ---------------------------- Shat Mardik shat siralir yen
A krajina sa mi páči tiež. Ե--բ---թ-ուն-----է ինձ---ւ---ա-ի-: Ե- բ--------- է- է ի-- դ--- գ----- Ե- բ-ո-թ-ո-ն- է- է ի-ձ դ-ւ- գ-լ-ս- ---------------------------------- Եվ բնությունն էլ է ինձ դուր գալիս: 0
Y---b--t’-unn--l e-in---dur -a-is Y-- b-------- e- e i--- d-- g---- Y-v b-u-’-u-n e- e i-d- d-r g-l-s --------------------------------- Yev bnut’yunn el e indz dur galis
Aké máte povolanie? Ի-նչ-մա--ագիտո--յ--ն----ե-: Ի--- մ-------------- ո----- Ի-ն- մ-ս-ա-ի-ո-թ-ո-ն ո-ն-ք- --------------------------- Ի՞նչ մասնագիտություն ունեք: 0
I---h---asnagit-t’-u- -nek’ I----- m------------- u---- I-n-h- m-s-a-i-u-’-u- u-e-’ --------------------------- I՞nch’ masnagitut’yun unek’
Som prekladateľ. Ես -ա-գ-ան----մ: Ե- թ-------- ե-- Ե- թ-ր-մ-ն-չ ե-: ---------------- Ես թարգմանիչ եմ: 0
Ye---’ar--ani-h’-yem Y-- t----------- y-- Y-s t-a-g-a-i-h- y-m -------------------- Yes t’argmanich’ yem
Prekladám knihy. Ե--թ-րգմա---- ե- --ք-ր: Ե- թ--------- ե- գ----- Ե- թ-ր-մ-ն-ւ- ե- գ-ք-ր- ----------------------- Ես թարգմանում եմ գրքեր: 0
Ye- --a--m-nu--ye--g-k’yer Y-- t--------- y-- g------ Y-s t-a-g-a-u- y-m g-k-y-r -------------------------- Yes t’argmanum yem grk’yer
Ste tu sám (sama)? Դ--- -են--կ -ք-այ-տե-: Դ--- մ----- ե- ա------ Դ-ւ- մ-ն-՞- ե- ա-ս-ե-: ---------------------- Դուք մենա՞կ եք այստեղ: 0
D--’--ena------- ay----h D--- m----- y--- a------ D-k- m-n-՞- y-k- a-s-e-h ------------------------ Duk’ mena՞k yek’ aystegh
Nie, moja žena (môj muž) je tu tiež. Ոչ,--մ--ի---իմ -մ-ւսի-ն-էլ է---ս--ղ: Ո-- ի- կ------ ա------- է- է ա------ Ո-, ի- կ-ն-/-մ ա-ո-ս-ն- է- է ա-ս-ե-: ------------------------------------ Ոչ, իմ կինը/իմ ամուսինն էլ է այստեղ: 0
V-ch---im---ny/im--mu--n- el - a-----h V----- i- k------ a------ e- e a------ V-c-’- i- k-n-/-m a-u-i-n e- e a-s-e-h -------------------------------------- Voch’, im kiny/im amusinn el e aystegh
A tam sú obe moje deti. Եվ-այնտե---մ ե-կու -րեխ-ն-րն---: Ե- ա----- ի- ե---- ե-------- ե-- Ե- ա-ն-ե- ի- ե-կ-ւ ե-ե-ա-ե-ն ե-: -------------------------------- Եվ այնտեղ իմ երկու երեխաներն են: 0
Y-v ayn---- i- --rku ye---h--e-n -en Y-- a------ i- y---- y---------- y-- Y-v a-n-e-h i- y-r-u y-r-k-a-e-n y-n ------------------------------------ Yev ayntegh im yerku yerekhanern yen

Románske jazyky

Románsky jazyk je materinským jazykom 700 miliónov ľudí. Tým patrí románska jazyková skupina k tým svetovo najdôležitejším. Románske jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny. Základom všetkých románskych jazykov je latinčina. Inými slovami, sú to pokračovatelia jazyka Ríma. Základom všetkých románskych jazykov bola vulgárna latinčina. Tým sa rozumie hovorená latinčina doby neskorej antiky. Vulgárna latinčina sa s rozmachom Rímskej ríše rozšírila po celej Európe. Vyvinuli sa z nej románske jazyky a dialekty. Samotná latinčina je naproti tomu talianskym jazykom. Celkom existuje cca 15 románskych jazykov. Presný počet sa nedá určiť. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo dialekt. Niektoré románske jazyky medzitým vymreli. Na románskych základoch však vznikli aj nové jazyky. Sú to kreolské jazyky. Dnes je španielčina najrozšírenejším románskym jazykom na svete. S viac ako 380 miliónmi ľuďmi hovoriacich španielsky patrí k svetovým jazykom. Pre vedcov sú románske jazyky veľmi zaujímavé. Dejiny tejto jazykovej skupiny sú totiž dobre zdokumentované. Latinské alebo románske spisy existujú už 2 500 rokov. Na nich jazykovedci skúmajú vznik jednotlivých jazykov. Dá sa tak zistiť, podľa akých pravidiel sa jazyk vyvíjal. Výsledky je možné použiť i v prípade iných jazykov. Gramatika románskych jazykov má podobnú stavbu. Predovšetkým je však podobná ich slovná zásoba. Ak hovoríme niektorým románskym jazykom, naučíme sa ľahko i iný románsky jazyk. Vďaka, latinčina!