Slovníček fráz

sk Na letisku   »   eo Ĉe la flughaveno

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [tridek kvin]

Ĉe la flughaveno

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. M- ŝat--------vi f-ugon ---At--o. M- ŝ---- r------ f----- a- A----- M- ŝ-t-s r-z-r-i f-u-o- a- A-e-o- --------------------------------- Mi ŝatus rezervi flugon al Ateno. 0
Je to priamy let? Ĉu--i---st-s-r-k-- -lu--? Ĉ- t-- e---- r---- f----- Ĉ- t-o e-t-s r-k-a f-u-o- ------------------------- Ĉu tio estas rekta flugo? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. S-n-um-n---pu----e--ra-----l-k-n, -- p--as. S-------- a------------ s-------- m- p----- S-n-u-a-, a-u-f-n-s-r-n s-d-o-o-, m- p-t-s- ------------------------------------------- Senfuman, apudfenestran sidlokon, mi petas. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. M---a-us ---f-r-i -i-n-re-e----. M- ŝ---- k------- m--- r-------- M- ŝ-t-s k-n-i-m- m-a- r-z-r-o-. -------------------------------- Mi ŝatus konfirmi mian rezervon. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Mi-ŝ-t---nu--gi mian --ze--on. M- ŝ---- n----- m--- r-------- M- ŝ-t-s n-l-g- m-a- r-z-r-o-. ------------------------------ Mi ŝatus nuligi mian rezervon. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Mi ŝa-us--o-i-i---a- -e--r-on. M- ŝ---- m----- m--- r-------- M- ŝ-t-s m-d-f- m-a- r-z-r-o-. ------------------------------ Mi ŝatus modifi mian rezervon. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? K--m----ve-u-os-l- s---a----a--a-il- -- R--o? K--- f--------- l- s------- a------- a- R---- K-a- f-r-e-u-o- l- s-k-a-t- a-i-d-l- a- R-m-? --------------------------------------------- Kiam forveturos la sekvanta aviadilo al Romo? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Ĉu--e-tas d- --ber---s-dl-k-j? Ĉ- r----- d- l------ s-------- Ĉ- r-s-a- d- l-b-r-j s-d-o-o-? ------------------------------ Ĉu restas du liberaj sidlokoj? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. N-, --s--- -l--- -u---n- -i-era-s----k-. N-- r----- a- n- n-- u-- l----- s------- N-, r-s-a- a- n- n-r u-u l-b-r- s-d-o-o- ---------------------------------------- Ne, restas al ni nur unu libera sidloko. 0
Kedy pristaneme? Ki-- ----lter--o-? K--- n- a--------- K-a- n- a-t-r-ĝ-s- ------------------ Kiam ni alteriĝos? 0
Kedy tam budeme? K-a-------e-e-t--? K--- n- t-- e----- K-a- n- t-e e-t-s- ------------------ Kiam ni tie estos? 0
Kedy ide autobus do centra? K-am b--o for----r-s a- -a-u-b--entr-? K--- b--- f--------- a- l- u---------- K-a- b-s- f-r-e-u-o- a- l- u-b-c-n-r-? -------------------------------------- Kiam buso forveturos al la urbocentro? 0
Je to váš kufor? Ĉu ti- e-tas--ia val-zo? Ĉ- t-- e---- v-- v------ Ĉ- t-o e-t-s v-a v-l-z-? ------------------------ Ĉu tio estas via valizo? 0
Je to vaša taška? Ĉu--io--s-a- -ia--a--? Ĉ- t-- e---- v-- s---- Ĉ- t-o e-t-s v-a s-k-? ---------------------- Ĉu tio estas via sako? 0
Je to vaša batožina? Ĉ- ti- -s-a------p-k---r-? Ĉ- t-- e---- v-- p-------- Ĉ- t-o e-t-s v-a p-k-ĵ-r-? -------------------------- Ĉu tio estas via pakaĵaro? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? K-o- da -----oj-----o-as-k--p---i? K--- d- p------ m- p---- k-------- K-o- d- p-k-ĵ-j m- p-v-s k-n-o-t-? ---------------------------------- Kiom da pakaĵoj mi povas kunporti? 0
Dvadsať kíl. D---- ----g---ojn. D---- k----------- D-d-k k-l-g-a-o-n- ------------------ Dudek kilogramojn. 0
Čože, len dvadsať kíl? K-o-? -u --- --d-k-k--og---ojn? K---- Ĉ- n-- d---- k----------- K-o-? Ĉ- n-r d-d-k k-l-g-a-o-n- ------------------------------- Kion? Ĉu nur dudek kilogramojn? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!