Slovníček fráz

sk Na letisku   »   eo Ĉe la flughaveno

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [tridek kvin]

Ĉe la flughaveno

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Mi----us --ze-v- --u--n--- At--o. M_ ŝ____ r______ f_____ a_ A_____ M- ŝ-t-s r-z-r-i f-u-o- a- A-e-o- --------------------------------- Mi ŝatus rezervi flugon al Ateno. 0
Je to priamy let? Ĉ------e--as-rekta flu--? Ĉ_ t__ e____ r____ f_____ Ĉ- t-o e-t-s r-k-a f-u-o- ------------------------- Ĉu tio estas rekta flugo? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Senfu-a-- ------ne-t-----i-l--o-- mi ---a-. S________ a____________ s________ m_ p_____ S-n-u-a-, a-u-f-n-s-r-n s-d-o-o-, m- p-t-s- ------------------------------------------- Senfuman, apudfenestran sidlokon, mi petas. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. M--ŝ-t-s k-nf--m--mia- -ez--v--. M_ ŝ____ k_______ m___ r________ M- ŝ-t-s k-n-i-m- m-a- r-z-r-o-. -------------------------------- Mi ŝatus konfirmi mian rezervon. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. M--ŝ-tus -u---i--ia- r-ze-vo-. M_ ŝ____ n_____ m___ r________ M- ŝ-t-s n-l-g- m-a- r-z-r-o-. ------------------------------ Mi ŝatus nuligi mian rezervon. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Mi ŝa-u--mo-i-i mi-- -------n. M_ ŝ____ m_____ m___ r________ M- ŝ-t-s m-d-f- m-a- r-z-r-o-. ------------------------------ Mi ŝatus modifi mian rezervon. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Ki-m -or--tur----a --kv---a---i----o----R---? K___ f_________ l_ s_______ a_______ a_ R____ K-a- f-r-e-u-o- l- s-k-a-t- a-i-d-l- a- R-m-? --------------------------------------------- Kiam forveturos la sekvanta aviadilo al Romo? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Ĉu-re-tas--- lib--a--si-lok--? Ĉ_ r_____ d_ l______ s________ Ĉ- r-s-a- d- l-b-r-j s-d-o-o-? ------------------------------ Ĉu restas du liberaj sidlokoj? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. N-,-r--tas a- ni-----u-u l------s-d-o-o. N__ r_____ a_ n_ n__ u__ l_____ s_______ N-, r-s-a- a- n- n-r u-u l-b-r- s-d-o-o- ---------------------------------------- Ne, restas al ni nur unu libera sidloko. 0
Kedy pristaneme? K----n- ---er----? K___ n_ a_________ K-a- n- a-t-r-ĝ-s- ------------------ Kiam ni alteriĝos? 0
Kedy tam budeme? Kiam n- -i--esto-? K___ n_ t__ e_____ K-a- n- t-e e-t-s- ------------------ Kiam ni tie estos? 0
Kedy ide autobus do centra? K--- b-s--f-r-et--o- al ----rb-centro? K___ b___ f_________ a_ l_ u__________ K-a- b-s- f-r-e-u-o- a- l- u-b-c-n-r-? -------------------------------------- Kiam buso forveturos al la urbocentro? 0
Je to váš kufor? Ĉ- t-o e-t-- ----val-zo? Ĉ_ t__ e____ v__ v______ Ĉ- t-o e-t-s v-a v-l-z-? ------------------------ Ĉu tio estas via valizo? 0
Je to vaša taška? Ĉu --- est-s-v-- s---? Ĉ_ t__ e____ v__ s____ Ĉ- t-o e-t-s v-a s-k-? ---------------------- Ĉu tio estas via sako? 0
Je to vaša batožina? Ĉ- tio-est-- v----aka---o? Ĉ_ t__ e____ v__ p________ Ĉ- t-o e-t-s v-a p-k-ĵ-r-? -------------------------- Ĉu tio estas via pakaĵaro? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Ki-- d- ----ĵoj m- -o----ku-port-? K___ d_ p______ m_ p____ k________ K-o- d- p-k-ĵ-j m- p-v-s k-n-o-t-? ---------------------------------- Kiom da pakaĵoj mi povas kunporti? 0
Dvadsať kíl. D-d-k---l-gr--o-n. D____ k___________ D-d-k k-l-g-a-o-n- ------------------ Dudek kilogramojn. 0
Čože, len dvadsať kíl? K-on- Ĉ- -u----dek ---o-------? K____ Ĉ_ n__ d____ k___________ K-o-? Ĉ- n-r d-d-k k-l-g-a-o-n- ------------------------------- Kion? Ĉu nur dudek kilogramojn? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!