Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   hy Subordinate clauses: that 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [իննսունմեկ]

91 [innsunmek]

Subordinate clauses: that 1

[yerkrordakan nakhadasut’yunner "vor" ov 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. Վ-ղ- --ան-կ- երևի-կլ--ա-ա: Վ--- ե------ ե--- կ------- Վ-ղ- ե-ա-ա-ը ե-և- կ-ա-ա-ա- -------------------------- Վաղը եղանակը երևի կլավանա: 0
V---- yeg-----y yere----l--a-a V---- y-------- y----- k------ V-g-y y-g-a-a-y y-r-v- k-a-a-a ------------------------------ Vaghy yeghanaky yerevi klavana
Odkiaľ to viete? Դ-ւք-որտ-ղից--ա---տեք: Դ--- ո------ դ- գ----- Դ-ւ- ո-տ-ղ-ց դ- գ-տ-ք- ---------------------- Դուք որտեղից դա գիտեք: 0
Duk’-vo-te-hits’--a g--ek’ D--- v---------- d- g----- D-k- v-r-e-h-t-’ d- g-t-k- -------------------------- Duk’ vorteghits’ da gitek’
Dúfam, že bude lepšie. Ե--հո--ս-ո--եմ---ր-կ-ավ-նա: Ե- հ---- ո----- ո- կ------- Ե- հ-ւ-ս ո-ն-մ- ո- կ-ա-ա-ա- --------------------------- Ես հույս ունեմ, որ կլավանա: 0
Y---hu-- un-m,---r-kl-v--a Y-- h--- u---- v-- k------ Y-s h-y- u-e-, v-r k-a-a-a -------------------------- Yes huys unem, vor klavana
Celkom určite príde. Ն- -ա--ս - ա-պ--մ-ն: Ն- գ---- է ա-------- Ն- գ-լ-ս է ա-պ-յ-ա-: -------------------- Նա գալիս է անպայման: 0
N- -alis e-anpa--an N- g---- e a------- N- g-l-s e a-p-y-a- ------------------- Na galis e anpayman
Je to isté? Դա-հ---ա՞--է: Դ- հ------ է- Դ- հ-ս-ա-տ է- ------------- Դա հաստա՞տ է: 0
D- ha--a-t-e D- h------ e D- h-s-a-t e ------------ Da hasta՞t e
Viem, že príde. Ես --տ--,--ր--ա-գ---ս-է: Ե- գ----- ո- ն- գ---- է- Ե- գ-տ-մ- ո- ն- գ-լ-ս է- ------------------------ Ես գիտեմ, որ նա գալիս է: 0
Ye- g-te---vor--- g--i--e Y-- g----- v-- n- g---- e Y-s g-t-m- v-r n- g-l-s e ------------------------- Yes gitem, vor na galis e
Určite zavolá. Ն---ան-ահար-ւմ - ան-----ն: Ն- զ---------- է ա-------- Ն- զ-ն-ա-ա-ո-մ է ա-պ-յ-ա-: -------------------------- Նա զանգահարում է անպայման: 0
Na-z--g---r-- e -n-a---n N- z--------- e a------- N- z-n-a-a-u- e a-p-y-a- ------------------------ Na zangaharum e anpayman
Skutočne? Ի-կապ-՞-: Ի-------- Ի-կ-պ-՞-: --------- Իսկապե՞ս: 0
I-kape-s I------- I-k-p-՞- -------- Iskape՞s
Verím, že zavolá. Ե--կար------մ,--- -- -ա--ահ-ր--մ է: Ե- կ------ ե-- ո- ն- զ---------- է- Ե- կ-ր-ո-մ ե-, ո- ն- զ-ն-ա-ա-ո-մ է- ----------------------------------- Ես կարծում եմ, որ նա զանգահարում է: 0
Ye--ka--s-m yem,--or-na -a-ga---um-e Y-- k------ y--- v-- n- z--------- e Y-s k-r-s-m y-m- v-r n- z-n-a-a-u- e ------------------------------------ Yes kartsum yem, vor na zangaharum e
Víno je určite staré. Գին-ն---կա-ե---ին--: Գ---- ի------ հ-- է- Գ-ն-ն ի-կ-պ-ս հ-ն է- -------------------- Գինին իսկապես հին է: 0
G--i-----ape--hin e G---- i------ h-- e G-n-n i-k-p-s h-n e ------------------- Ginin iskapes hin e
Viete to presne? Դա--ա-տ----ի--՞-: Դ- հ----- գ------ Դ- հ-ս-ա- գ-տ-՞-: ----------------- Դա հաստատ գիտե՞ք: 0
Da -asta- gi-e՞-’ D- h----- g------ D- h-s-a- g-t-՞-’ ----------------- Da hastat gite՞k’
Domnievam sa, že je staré. Ե- կ-ս-ած-ւ--ե-- ո- -ա -ի- է: Ե- կ-------- ե-- ո- դ- հ-- է- Ե- կ-ս-ա-ո-մ ե-, ո- դ- հ-ն է- ----------------------------- Ես կասկածում եմ, որ դա հին է: 0
Yes-ka---tsu- y-m---o- da--i- e Y-- k-------- y--- v-- d- h-- e Y-s k-s-a-s-m y-m- v-r d- h-n e ------------------------------- Yes kaskatsum yem, vor da hin e
Náš šéf vyzerá dobre. Մ------եկ-որը---տ լավ տե-ք-ո--ի: Մ-- դ-------- շ-- լ-- տ--- ո---- Մ-ր դ-ր-կ-ո-ը շ-տ լ-վ տ-ս- ո-ն-: -------------------------------- Մեր դիրեկտորը շատ լավ տեսք ունի: 0
Me--d-rekto-- ---t -a--t-s-’-uni M-- d-------- s--- l-- t---- u-- M-r d-r-k-o-y s-a- l-v t-s-’ u-i -------------------------------- Mer direktory shat lav tesk’ uni
Myslíte? Կ----ւ՞---ք: Կ------- ե-- Կ-ր-ո-՞- ե-: ------------ Կարծու՞մ եք: 0
Karts--m -e-’ K------- y--- K-r-s-՞- y-k- ------------- Kartsu՞m yek’
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Ե--գ-ն--մ-ե---ո- ն- -սկապ-ս-լավ-տ-----ւնի: Ե- գ----- ե-- ո- ն- ի------ լ-- տ--- ո---- Ե- գ-ն-ւ- ե-, ո- ն- ի-կ-պ-ս լ-վ տ-ս- ո-ն-: ------------------------------------------ Ես գտնում եմ, որ նա իսկապես լավ տեսք ունի: 0
Y---gtn-m-y--,-vo- n--iskape- --v--es----ni Y-- g---- y--- v-- n- i------ l-- t---- u-- Y-s g-n-m y-m- v-r n- i-k-p-s l-v t-s-’ u-i ------------------------------------------- Yes gtnum yem, vor na iskapes lav tesk’ uni
Šef má určite priateľku. Դի----ո-ը-հ-ստա- ---ե-ո--ի-----: Դ-------- հ----- ը-------- ո---- Դ-ր-կ-ո-ը հ-ս-ա- ը-կ-ր-ւ-ի ո-ն-: -------------------------------- Դիրեկտորը հաստատ ընկերուհի ունի: 0
D---k-or----s-a--y-k-ruh--uni D-------- h----- y------- u-- D-r-k-o-y h-s-a- y-k-r-h- u-i ----------------------------- Direktory hastat ynkeruhi uni
Skutočne si to myslíte? Դ-ւ--իսկ-պ---կա---ւ՞--եք: Դ--- ի------ կ------- ե-- Դ-ւ- ի-կ-պ-ս կ-ր-ո-՞- ե-: ------------------------- Դուք իսկապես կարծու՞մ եք: 0
Du---i--a-e- --r---՞-----’ D--- i------ k------- y--- D-k- i-k-p-s k-r-s-՞- y-k- -------------------------- Duk’ iskapes kartsu՞m yek’
Je to celkom možné, že má priateľku. Դ--շ-տ--ն---վո- է,-ո- -ա-ը-----ւհ- -ւն-: Դ- շ-- հ------- է- ո- ն- ը-------- ո---- Դ- շ-տ հ-ա-ա-ո- է- ո- ն- ը-կ-ր-ւ-ի ո-ն-: ---------------------------------------- Դա շատ հնարավոր է, որ նա ընկերուհի ունի: 0
D- shat -n-r------, vor -- yn---uh- uni D- s--- h------- e- v-- n- y------- u-- D- s-a- h-a-a-o- e- v-r n- y-k-r-h- u-i --------------------------------------- Da shat hnaravor e, vor na ynkeruhi uni

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!