Slovníček fráz

sk Činnosti   »   hy Activities

13 [trinásť]

Činnosti

Činnosti

13 [տասներեք]

13 [tasnerek’]

Activities

[gortsuneut’yun]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Čo robí Marta? Մ--թա- ի՞նչ ---նու-: Մ----- ի--- է ա----- Մ-ր-ա- ի-ն- է ա-ո-մ- -------------------- Մարթան ի՞նչ է անում: 0
M-rt’-- -------e -num M------ i----- e a--- M-r-’-n i-n-h- e a-u- --------------------- Mart’an i՞nch’ e anum
Pracuje v kancelárii. Մ-ր-ան-ա--ա---մ-- գրա------ո--: Մ----- ա------- է գ------------ Մ-ր-ա- ա-խ-տ-ւ- է գ-ա-ե-յ-կ-ւ-: ------------------------------- Մարթան աշխատում է գրասենյակում: 0
Mart’---------tu- - gr--e--ak-m M------ a-------- e g---------- M-r-’-n a-h-h-t-m e g-a-e-y-k-m ------------------------------- Mart’an ashkhatum e grasenyakum
Pracuje s počítačom. Մ--թա--ա-խա---մ-է-հ---կա-գ--ո-: Մ----- ա------- է հ------------ Մ-ր-ա- ա-խ-տ-ւ- է հ-մ-կ-ր-ի-ո-: ------------------------------- Մարթան աշխատում է համակարգիչով: 0
M--------s---at-m-e-hamak-r---h’ov M------ a-------- e h------------- M-r-’-n a-h-h-t-m e h-m-k-r-i-h-o- ---------------------------------- Mart’an ashkhatum e hamakargich’ov
Kde je Marta? ՈՒ՞----Մարթա-: Ո--- է Մ------ Ո-՞- է Մ-ր-ա-: -------------- ՈՒ՞ր է Մարթան: 0
U՞--e---rt-an U-- e M------ U-r e M-r-’-n ------------- U՞r e Mart’an
V kine. Կինոյու-: Կ-------- Կ-ն-յ-ւ-: --------- Կինոյում: 0
K-noy-m K------ K-n-y-m ------- Kinoyum
Pozerá sa na film. Նա----մ----ի---մ: Ն- ֆ--- է դ------ Ն- ֆ-լ- է դ-տ-ւ-: ----------------- Նա ֆիլմ է դիտում: 0
Na----m ---i--m N- f--- e d---- N- f-l- e d-t-m --------------- Na film e ditum
Čo robí Peter? Ի-նչ-է --ու----տեր-: Ի--- է ա---- Պ------ Ի-ն- է ա-ո-մ Պ-տ-ր-: -------------------- Ի՞նչ է անում Պետերը: 0
I-nch’ e-anum---t--y I----- e a--- P----- I-n-h- e a-u- P-t-r- -------------------- I՞nch’ e anum Petery
Študuje na univerzite. Ն- --վ--ո-- է հ-մալ-ար--ո--: Ն- ս------- է հ------------- Ն- ս-վ-ր-ւ- է հ-մ-լ-ա-ա-ո-մ- ---------------------------- Նա սովորում է համալսարանում: 0
N----v--um-e-ha-als-r---m N- s------ e h----------- N- s-v-r-m e h-m-l-a-a-u- ------------------------- Na sovorum e hamalsaranum
Študuje jazyky. Ն- ս------- -----ո-ն-ր: Ն- ս------- է լ-------- Ն- ս-վ-ր-ւ- է լ-զ-ւ-ե-: ----------------------- Նա սովորում է լեզուներ: 0
N- --vo--m e-le---er N- s------ e l------ N- s-v-r-m e l-z-n-r -------------------- Na sovorum e lezuner
Kde je Peter? Ո՞-տ---է--ետեր-: Ո----- է Պ------ Ո-ր-ե- է Պ-տ-ր-: ---------------- Ո՞րտեղ է Պետերը: 0
VO-r--g- --P--e-y V------- e P----- V-՞-t-g- e P-t-r- ----------------- VO՞rtegh e Petery
V kaviarni. Սր-ար--ո-մ: Ս---------- Ս-ճ-ր-ն-ւ-: ----------- Սրճարանում: 0
Src-a-anum S--------- S-c-a-a-u- ---------- Srcharanum
Pije kávu. Ն---ո--- է-խ-ում: Ն- ս---- է խ----- Ն- ս-ւ-ճ է խ-ո-մ- ----------------- Նա սուրճ է խմում: 0
N- -urc--- -h-um N- s---- e k---- N- s-r-h e k-m-m ---------------- Na surch e khmum
Kam radi chodia? ՈՒ՞ր ե- գ-ում դո-ք-հա----քով: Ո--- ե- գ---- դ--- հ--------- Ո-՞- ե- գ-ո-մ դ-ւ- հ-ճ-ւ-ք-վ- ----------------------------- ՈՒ՞ր եք գնում դուք հաճույքով: 0
U՞----k’---um d-k’-h-c--y-’-v U-- y--- g--- d--- h--------- U-r y-k- g-u- d-k- h-c-u-k-o- ----------------------------- U՞r yek’ gnum duk’ hachuyk’ov
Na koncert. Համեր-: Հ------ Հ-մ-ր-: ------- Համերգ: 0
H-m--g H----- H-m-r- ------ Hamerg
Radi počúvajú hudbu. Ն---ք---ճու-ք-- -ր----ո-թյ--ն են ---ւմ: Ն---- հ-------- ե------------ ե- լ----- Ն-ա-ք հ-ճ-ւ-ք-վ ե-ա-շ-ո-թ-ո-ն ե- լ-ո-մ- --------------------------------------- Նրանք հաճույքով երաժշտություն են լսում: 0
Nra--’ -a--uyk-----eraz----ut’-u--y---l-um N----- h--------- y-------------- y-- l--- N-a-k- h-c-u-k-o- y-r-z-s-t-t-y-n y-n l-u- ------------------------------------------ Nrank’ hachuyk’ov yerazhshtut’yun yen lsum
Kam nechodia radi? ՈՒ՞ր -ք ----- ո- -աճույ--վ: Ո--- ե- գ---- ո- հ--------- Ո-՞- ե- գ-ո-մ ո- հ-ճ-ւ-ք-վ- --------------------------- ՈՒ՞ր եք գնում ոչ հաճույքով: 0
U-r y----g--m v--h---a----k-ov U-- y--- g--- v---- h--------- U-r y-k- g-u- v-c-’ h-c-u-k-o- ------------------------------ U՞r yek’ gnum voch’ hachuyk’ov
Na diskotéku. Դի-կ-տ-կ: Դ-------- Դ-ս-ո-ե-: --------- Դիսկոտեկ: 0
D-sk-t-k D------- D-s-o-e- -------- Diskotek
Neradi tancujú. Ն---ք չե- -ա--ւմ -աճու--ով: Ն---- չ-- պ----- հ--------- Ն-ա-ք չ-ն պ-ր-ւ- հ-ճ-ւ-ք-վ- --------------------------- Նրանք չեն պարում հաճույքով: 0
N-a-k’ c-’----p--u--hac-uy-’-v N----- c----- p---- h--------- N-a-k- c-’-e- p-r-m h-c-u-k-o- ------------------------------ Nrank’ ch’yen parum hachuyk’ov

Kreolské jazyky

Vedeli ste, že nemčinou sa hovorí aj v Južnom Pacifiku? Je to skutočne pravda! V častiach Papue Novej Guinei a Austrálie ľudia hovoria jazykom Unserdeutch. Ide o kreolský jazyk. Kreolské jazyky vznikajú v kontaktných jazykových situáciách. Teda vtedy, ak sa v jednej oblasti objaví naraz niekoľko rôznych jazykov. Mnoho kreolských jazykov medzičasom takmer vymrelo. Na celom svete však stále hovorí kreolsky 15 miliónov ľudí. Kreolské jazyky sú vždy materinskými jazykmi. U jazykov pidžin je to inak. Jazyky pidžin sú extrémne zjednodušené jazykové formy. Slúžia len k veľmi jednoduchému dorozumievaniu. Väčšina kreolských jazykov vznikla v časoch kolonizácie. Ich základ preto často nájdeme v európskych jazykoch. Jedným z charakteristických prvkov kreolských jazykov je obmedzená slovná zásoba. Aj kreolské jazyky majú svoj fonologický systém. Ich gramatika je veľmi zjednodušená. Hovoriaci komplikované pravidlá jednoducho ignorujú. Každý kreolský jazyk je dôležitou súčasťou národnej identity. V kreolčine preto existuje aj veľa literatúry. Pre jazykovedcov sú kreolské jazyky obzvlášť zaujímavé. Ukazujú totiž, ako jazyky vznikajú a znova vymierajú. Na kreolských jazykoch možno tento vývoj dobre sledovať. Dokazujú tiež, že jazyk sa môže meniť a prispôsobiť. Disciplína, ktorá skúma kreolské jazyky, sa nazýva kreolistika. Jedna z najznámejších kreolských viet pochádza z Jamajky. Preslávil ju Bob Marley - poznáte ju? Je to veta No woman, no cry ! (= No, woman, don't cry!)