Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   hy Days of the week

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [ինը]

9 [iny]

Days of the week

[shabat’va orer]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
pondelok եր-------ի երկուշաբթի 0
ye---------iyerkushabt’i
utorok եր------ի երեքշաբթի 0
ye----------iyerek’shabt’i
streda չո-------ի չորեքշաբթի 0
ch-------------ich’vorek’shabt’i
štvrtok հի------ի հինգշաբթի 0
hi--------ihingshabt’i
piatok ու---թ ուրբաթ 0
ur---’urbat’
sobota շա--թ շաբաթ 0
sh----’shabat’
nedeľa կի---ի կիրակի 0
ki---ikiraki
týždeň մի շ---թ մի շաբաթ 0
mi s-----’mi shabat’
od pondelka do nedele եր---------- մ---- կ----ի երկուշաբթիից մինչև կիրակի 0
ye-------------- m-------- k----iyerkushabt’iits’ minch’yev kiraki
Prvý deň je pondelok. Առ---- օ-- ե---------- է: Առաջին օրը երկուշաբթին է: 0
Ar----- o-- y------------ eArrajin ory yerkushabt’in e
Druhý deň je utorok. Եր----- օ-- ե--------- է: Երկրորդ օրը երեքշաբթին է: 0
Ye------ o-- y------------- eYerkrord ory yerek’shabt’in e
Tretí deň je streda. Եր---- օ-- չ---------- է: Երրորդ օրը չորեքշաբթին է: 0
Ye----- o-- c---------------- eYerrord ory ch’vorek’shabt’in e
Štvrtý deň je štvrtok. Չո----- օ-- հ--------- է: Չորրորդ օրը հինգշաբթին է: 0
Ch-------- o-- h----------- eCh’vorrord ory hingshabt’in e
Piaty deň je piatok. Հի------- օ-- ո------ է: Հինգերորդ օրը ուրբաթն է: 0
Hi------- o-- u------ eHingerord ory urbat’n e
Šiesty deň je sobota. Վե------ օ-- շ----- է: Վեցերորդ օրը շաբաթն է: 0
Ve--------- o-- s------- eVets’yerord ory shabat’n e
Siedmy deň je nedeľa. Յո------ օ-- կ------ է: Յոթերորդ օրը կիրակին է: 0
Yo-------- o-- k------ eYot’yerord ory kirakin e
Týždeň má sedem dní. Շա---- ո--- յ-- օ-: Շաբաթն ունի յոթ օր: 0
Sh------ u-- y--- orShabat’n uni yot’ or
Pracujeme len päť dní. Մե-- ա------- ե-- մ---- հ--- օ-: Մենք աշխատում ենք միայն հինգ օր: 0
Me--- a-------- y---- m---- h--- orMenk’ ashkhatum yenk’ miayn hing or

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!