Slovníček fráz

sk Na letisku   »   sq Nё aeroport

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [tridhjetёepesё]

Nё aeroport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. D-a tё-r-ze--o---j----u-ur----ёr-A--in-. D-- t- r------- n-- f------- p-- A------ D-a t- r-z-r-o- n-ё f-u-u-i- p-r A-h-n-. ---------------------------------------- Dua tё rezervoj njё fluturim pёr Athinё. 0
Je to priamy let? A--s--ё një -lut--im dir---? A ё---- n-- f------- d------ A ё-h-ё n-ë f-u-u-i- d-r-k-? ---------------------------- A ёshtё një fluturim direkt? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. N-ё v-nd -fёr -ri---e-- ku -’p--et -u---. N-- v--- a--- d-------- k- s------ d----- N-ё v-n- a-ё- d-i-a-e-, k- s-p-h-t d-h-n- ----------------------------------------- Njё vend afёr dritares, ku s’pihet duhan. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Du--t- -on-irm-- r-zer----n. D-- t- k-------- r---------- D-a t- k-n-i-m-j r-z-r-i-i-. ---------------------------- Dua tё konfirmoj rezervimin. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. D-- tё---ul-o- r--er-i--n. D-- t- a------ r---------- D-a t- a-u-l-j r-z-r-i-i-. -------------------------- Dua tё anulloj rezervimin. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. D-a--ё -dr-sh-j --z--vim-n. D-- t- n------- r---------- D-a t- n-r-s-o- r-z-r-i-i-. --------------------------- Dua tё ndryshoj rezervimin. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Ku----se- avi--i------r--ё- R-mё? K-- n---- a----- t----- p-- R---- K-r n-s-t a-i-n- t-e-ё- p-r R-m-? --------------------------------- Kur niset avioni tjetёr pёr Romё? 0
Sú ešte dve miesta voľné? A--a-d----y---n-- -osh? A k- d-- d- v---- b---- A k- d-e d- v-n-e b-s-? ----------------------- A ka dhe dy vende bosh? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Jo- k-mi----ё- njё v-----o-h. J-- k--- v---- n-- v--- b---- J-, k-m- v-t-m n-ё v-n- b-s-. ----------------------------- Jo, kemi vetёm njё vend bosh. 0
Kedy pristaneme? K-- -- t- u--m- nё--okё? K-- d- t- u---- n- t---- K-r d- t- u-e-i n- t-k-? ------------------------ Kur do tё ulemi nё tokё? 0
Kedy tam budeme? Ku--a-ri--ё ---e? K-- a------ a---- K-r a-r-j-ё a-j-? ----------------- Kur arrijmё atje? 0
Kedy ide autobus do centra? Ku---ise- ---o-----nё qe-d--? K-- n---- a------- n- q------ K-r n-s-t a-t-b-s- n- q-n-ё-? ----------------------------- Kur niset autobusi nё qendёr? 0
Je to váš kufor? Val-x-----uaj ёs--ё -j-? V------- j--- ё---- k--- V-l-x-j- j-a- ё-h-ё k-o- ------------------------ Valixhja juaj ёshtё kjo? 0
Je to vaša taška? Ç--t- --aj---ht--k-o? Ç---- j--- ё---- k--- Ç-n-a j-a- ё-h-ё k-o- --------------------- Çanta juaj ёshtё kjo? 0
Je to vaša batožina? B--a-hi-j--j------ --? B------ j--- ё---- k-- B-g-z-i j-a- ё-h-ё k-? ---------------------- Bagazhi juaj ёshtё ky? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? S--b----- mun- t----rr? S- b----- m--- t- m---- S- b-g-z- m-n- t- m-r-? ----------------------- Sa bagazh mund tё marr? 0
Dvadsať kíl. N--zet ----. N----- k---- N-ё-e- k-l-. ------------ Njёzet kile. 0
Čože, len dvadsať kíl? Ç-arё- v-tёm ------ ----? Ç----- v---- n----- k---- Ç-a-ё- v-t-m n-ё-e- k-l-? ------------------------- Çfarё, vetёm njёzet kile? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!