Slovníček fráz

sk Na letisku   »   sq Nё aeroport

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [tridhjetёepesё]

Nё aeroport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Dua -ё -------- n-ё-f--t---m-pёr ---inё. D__ t_ r_______ n__ f_______ p__ A______ D-a t- r-z-r-o- n-ё f-u-u-i- p-r A-h-n-. ---------------------------------------- Dua tё rezervoj njё fluturim pёr Athinё. 0
Je to priamy let? A ё--t--n-- ----u-im--irekt? A ё____ n__ f_______ d______ A ё-h-ё n-ë f-u-u-i- d-r-k-? ---------------------------- A ёshtё një fluturim direkt? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Nj- ven--af-r --it------ku--’-ih-t -u---. N__ v___ a___ d________ k_ s______ d_____ N-ё v-n- a-ё- d-i-a-e-, k- s-p-h-t d-h-n- ----------------------------------------- Njё vend afёr dritares, ku s’pihet duhan. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. D-a------n----oj--ezer-i--n. D__ t_ k________ r__________ D-a t- k-n-i-m-j r-z-r-i-i-. ---------------------------- Dua tё konfirmoj rezervimin. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. D---tё -nu---j--e---v----. D__ t_ a______ r__________ D-a t- a-u-l-j r-z-r-i-i-. -------------------------- Dua tё anulloj rezervimin. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Du-----ndrysho- r--er-----. D__ t_ n_______ r__________ D-a t- n-r-s-o- r-z-r-i-i-. --------------------------- Dua tё ndryshoj rezervimin. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? K-- n-s-t------- tje--- pёr-Rom-? K__ n____ a_____ t_____ p__ R____ K-r n-s-t a-i-n- t-e-ё- p-r R-m-? --------------------------------- Kur niset avioni tjetёr pёr Romё? 0
Sú ešte dve miesta voľné? A-ka-dh- d---en-e-bosh? A k_ d__ d_ v____ b____ A k- d-e d- v-n-e b-s-? ----------------------- A ka dhe dy vende bosh? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. J-,-k-mi---tё- --- v--- --s-. J__ k___ v____ n__ v___ b____ J-, k-m- v-t-m n-ё v-n- b-s-. ----------------------------- Jo, kemi vetёm njё vend bosh. 0
Kedy pristaneme? Kur d--t- u--m-----to-ё? K__ d_ t_ u____ n_ t____ K-r d- t- u-e-i n- t-k-? ------------------------ Kur do tё ulemi nё tokё? 0
Kedy tam budeme? K-r-arri--ё-a--e? K__ a______ a____ K-r a-r-j-ё a-j-? ----------------- Kur arrijmё atje? 0
Kedy ide autobus do centra? K-------t au--b------ -e-dё-? K__ n____ a_______ n_ q______ K-r n-s-t a-t-b-s- n- q-n-ё-? ----------------------------- Kur niset autobusi nё qendёr? 0
Je to váš kufor? V-l-x-ja -u---ё-htё -jo? V_______ j___ ё____ k___ V-l-x-j- j-a- ё-h-ё k-o- ------------------------ Valixhja juaj ёshtё kjo? 0
Je to vaša taška? Ç--ta j-a- ё-h-ё ---? Ç____ j___ ё____ k___ Ç-n-a j-a- ё-h-ё k-o- --------------------- Çanta juaj ёshtё kjo? 0
Je to vaša batožina? Ba-az-i-j--j-ёsh-ё-ky? B______ j___ ё____ k__ B-g-z-i j-a- ё-h-ё k-? ---------------------- Bagazhi juaj ёshtё ky? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Sa b----h-mund--ё -arr? S_ b_____ m___ t_ m____ S- b-g-z- m-n- t- m-r-? ----------------------- Sa bagazh mund tё marr? 0
Dvadsať kíl. N--z-t---l-. N_____ k____ N-ё-e- k-l-. ------------ Njёzet kile. 0
Čože, len dvadsať kíl? Çfarё- ---ё--n--zet ki--? Ç_____ v____ n_____ k____ Ç-a-ё- v-t-m n-ё-e- k-l-? ------------------------- Çfarё, vetёm njёzet kile? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!