Slovníček fráz

sk Na letisku   »   ku At the airport

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [sî û pênc]

At the airport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. E----xw--im-j- ----ayê re ---î--kê-reze--e--i--m. E- d------- j- A------ r- f------- r------ b----- E- d-x-a-i- j- A-i-a-ê r- f-r-n-k- r-z-r-e b-k-m- ------------------------------------------------- Ez dixwazim ji Atinayê re firînekê rezerve bikim. 0
Je to priamy let? E- -irîne-b--ve-u--zi--? E- f----- b- v---------- E- f-r-n- b- v-g-h-z-y-? ------------------------ Ev firîne bê veguhêziye? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. J---ere-a-xw--r- c-hek- -i -e--ca-ê,-ci---î-k--l--cix-r- n--ê -i-a---n. J- k----- x-- r- c----- l- b-- c---- c----- k- l- c----- n--- k-------- J- k-r-m- x-e r- c-h-k- l- b-r c-m-, c-h-k- k- l- c-x-r- n-y- k-ş-n-i-. ----------------------------------------------------------------------- Ji kerema xwe re cihekî li ber camê, cihekî ku lê cixare nayê kişandin. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. E- d-x-a-i---ezevasy--a x-e ---e--r-n--. E- d------- r---------- x-- b----------- E- d-x-a-i- r-z-v-s-o-a x-e b-p-j-r-n-m- ---------------------------------------- Ez dixwazim rezevasyona xwe bipejirînim. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. E- -i----im r-z---a-yo-----e-b-t-----kim. E- d------- r----------- x-- b---- b----- E- d-x-a-i- r-z-r-a-y-n- x-e b-t-l b-k-m- ----------------------------------------- Ez dixwazim rezervasyona xwe betal bikim. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Ez-d--w--i--r----va-yo-a x-----g-he-î--m. E- d------- r----------- x-- b----------- E- d-x-a-i- r-z-r-a-y-n- x-e b-g-h-r-n-m- ----------------------------------------- Ez dixwazim rezervasyona xwe biguherînim. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Ji--o---ê re----ef--a--ê-ke----r--i-e? J- R----- r- b------- b- k---- r------ J- R-m-y- r- b-l-f-r- b- k-n-î r-d-b-? -------------------------------------- Ji Romayê re balefira bê kengî radibe? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Hî--j---u c--ên---l- hen-? H-- j- d- c---- v--- h---- H-n j- d- c-h-n v-l- h-n-? -------------------------- Hîn jî du cihên vala hene? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Na, -enê cih--------- -a-------. N-- t--- c----- m- y- v--- m---- N-, t-n- c-h-k- m- y- v-l- m-y-. -------------------------------- Na, tenê cihekî me yê vala maye. 0
Kedy pristaneme? Em -e--î d-d---vi-? E- k---- d--------- E- k-n-î d-d-k-v-n- ------------------- Em kengî dadikevin? 0
Kedy tam budeme? Em-ke----l--wi- in? E- k---- l- w-- i-- E- k-n-î l- w-r i-? ------------------- Em kengî li wir in? 0
Kedy ide autobus do centra? O---u-a n-v-n-a ba-ê- ke-gî-r-dib-? O------ n------ b---- k---- r------ O-o-u-a n-v-n-a b-j-r k-n-î r-d-b-? ----------------------------------- Otobusa navenda bajêr kengî radibe? 0
Je to váš kufor? E--va--z--we-y-? E- v----- w- y-- E- v-l-z- w- y-? ---------------- Ev valîzê we ye? 0
Je to vaša taška? E-----te -ê -e --? E- ç---- y- w- y-- E- ç-n-e y- w- y-? ------------------ Ev çente yê we ye? 0
Je to vaša batožina? Ev-b-g--a w- -e? E- b----- w- y-- E- b-g-j- w- y-? ---------------- Ev bagaja we ye? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Ez--i-a--- ç-qa----g-j--i-g-- ----------im. E- d------ ç---- b---- l- g-- x-- w-------- E- d-k-r-m ç-q-s b-g-j l- g-l x-e w-r-i-i-. ------------------------------------------- Ez dikarim çiqas bagaj li gel xwe wergirim. 0
Dvadsať kíl. 2- --l-. 2- k---- 2- k-l-. -------- 20 kîlo. 0
Čože, len dvadsať kíl? Çi--ten----st-k-l-? Ç-- t--- b--- k---- Ç-, t-n- b-s- k-l-? ------------------- Çi, tenê bîst kîlo? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!