Slovníček fráz

sk Na kúpalisku   »   hy In the swimming pool

50 [päťdesiat]

Na kúpalisku

Na kúpalisku

50 [հիսուն]

50 [hisun]

In the swimming pool

[loghavazanum]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arménčina Prehrať Viac
Dnes je horúco. Այ--ր շ----: Ա---- շ-- է- Ա-ս-ր շ-գ է- ------------ Այսոր շոգ է: 0
A-s---sho- e A---- s--- e A-s-r s-o- e ------------ Aysor shog e
Ideme na kúpalisko? Գն---ք---ղա-ա--ն: Գ----- լ--------- Գ-ա-ն- լ-ղ-վ-զ-ն- ----------------- Գնա՞նք լողավազան: 0
G-a՞nk- ---h----an G------ l--------- G-a-n-’ l-g-a-a-a- ------------------ Gna՞nk’ loghavazan
Máš chuť ísť plávať? ՈՒ---՞---ս -նա-ք -ո--վա-ա-: Ո------ ե- գ---- լ--------- Ո-զ-ւ-մ ե- գ-ա-ք լ-ղ-վ-զ-ն- --------------------------- ՈՒզու՞մ ես գնանք լողավազան: 0
U--՞m --- gna-k’-lo-hav-zan U---- y-- g----- l--------- U-u-m y-s g-a-k- l-g-a-a-a- --------------------------- Uzu՞m yes gnank’ loghavazan
Máš uterák? Սր-ի- ----՞ս: Ս---- ո------ Ս-բ-չ ո-ն-՞-: ------------- Սրբիչ ունե՞ս: 0
S--ich’ -n-՞s S------ u---- S-b-c-’ u-e-s ------------- Srbich’ une՞s
Máš plavky? Լ-ղ-վ-ր--ք-----՞ս: Լ--------- ո------ Լ-ղ-վ-ր-ի- ո-ն-՞-: ------------------ Լողավարտիք ունե՞ս: 0
Lo--av-r--k’----՞s L----------- u---- L-g-a-a-t-k- u-e-s ------------------ Loghavartik’ une՞s
Máš plavky? Լ----գ-----ւ--՞-: Լ-------- ո------ Լ-ղ-զ-ե-տ ո-ն-՞-: ----------------- Լողազգեստ ունե՞ս: 0
L-g-azgest -ne-s L--------- u---- L-g-a-g-s- u-e-s ---------------- Loghazgest une՞s
Vieš plávať? Լ--ա---ի-ե՞ս: Լ---- գ------ Լ-ղ-լ գ-տ-՞-: ------------- Լողալ գիտե՞ս: 0
L-g--l----e-s L----- g----- L-g-a- g-t-՞- ------------- Loghal gite՞s
Vieš sa potápať? Սու-վել գիտ---: Ս------ գ------ Ս-ւ-վ-լ գ-տ-՞-: --------------- Սուզվել գիտե՞ս: 0
Su-----g-te-s S----- g----- S-z-e- g-t-՞- ------------- Suzvel gite՞s
Vieš skákať do vody? Կար------ ջրի մե- -ատկ-լ: Կ----- ե- ջ-- մ-- ց------ Կ-ր-՞- ե- ջ-ի մ-ջ ց-տ-ե-: ------------------------- Կարո՞ղ ես ջրի մեջ ցատկել: 0
Kar------e- --- -e--ts’-t--l K------ y-- j-- m-- t------- K-r-՞-h y-s j-i m-j t-’-t-e- ---------------------------- Karo՞gh yes jri mej ts’atkel
Kde je sprcha? Ո-տ-՞--է ցն-ուղ-: Ո----- է ց------- Ո-տ-՞- է ց-ց-ւ-ը- ----------------- Որտե՞ղ է ցնցուղը: 0
V-rt--g--e t----s’-ghy V------- e t---------- V-r-e-g- e t-’-t-’-g-y ---------------------- Vorte՞gh e ts’nts’ughy
Kde je kabínka na prezliekanie? Որ--՞ղ-է----վելո- --իկ-: Ո----- է փ------- խ----- Ո-տ-՞- է փ-խ-ե-ո- խ-ի-ը- ------------------------ Որտե՞ղ է փոխվելու խցիկը: 0
Vort---h - p-----v--- k-ts’--y V------- e p--------- k------- V-r-e-g- e p-v-k-v-l- k-t-’-k- ------------------------------ Vorte՞gh e p’vokhvelu khts’iky
Kde sú plavecké okuliare? Ո-տ-՞- է ---ի --ն--ը: Ո----- է լ--- ա------ Ո-տ-՞- է լ-ղ- ա-ն-ց-: --------------------- Որտե՞ղ է լողի ակնոցը: 0
Vor--՞gh - -o--i akn-ts’y V------- e l---- a------- V-r-e-g- e l-g-i a-n-t-’- ------------------------- Vorte՞gh e loghi aknots’y
Je voda hlboká? Ջ--ր----՞ր---: Ջ---- խ---- է- Ջ-ւ-ը խ-՞-ն է- -------------- Ջուրը խո՞րն է: 0
Ju-y---o՞r- e J--- k----- e J-r- k-o-r- e ------------- Jury kho՞rn e
Je voda čistá? Ջ---ը մաքո-՞--է: Ջ---- մ------ է- Ջ-ւ-ը մ-ք-ւ-ր է- ---------------- Ջուրը մաքու՞ր է: 0
J--y-mak-u-r e J--- m------ e J-r- m-k-u-r e -------------- Jury mak’u՞r e
Je voda teplá? Ջու-- տա՞---: Ջ---- տ--- է- Ջ-ւ-ը տ-՞- է- ------------- Ջուրը տա՞ք է: 0
J--y--a՞k--e J--- t---- e J-r- t-՞-’ e ------------ Jury ta՞k’ e
Je mi zima. Ե- մ--ում ե-: Ե- մ----- ե-- Ե- մ-ս-ւ- ե-: ------------- Ես մրսում եմ: 0
Yes--r-u---em Y-- m---- y-- Y-s m-s-m y-m ------------- Yes mrsum yem
Voda je príliš studená. Ջ-ւ-----ռն--: Ջ---- ս--- է- Ջ-ւ-ը ս-ռ- է- ------------- Ջուրը սառն է: 0
Ju-y--ar-n e J--- s---- e J-r- s-r-n e ------------ Jury sarrn e
Idem z vody von. Ես հ-մա ջ--ց դ-ւ-ս-եմ-գալիս: Ե- հ--- ջ--- դ---- ե- գ----- Ե- հ-մ- ջ-ի- դ-ւ-ս ե- գ-լ-ս- ---------------------------- Ես հիմա ջրից դուրս եմ գալիս: 0
Y-s--im- j-its’ du-- -em g-lis Y-- h--- j----- d--- y-- g---- Y-s h-m- j-i-s- d-r- y-m g-l-s ------------------------------ Yes hima jrits’ durs yem galis

Neznáme jazyky

Na celom svete existujú tisícky jazykov. Jazykovedci odhadujú, že ich je šesť až sedem tisíc. Presné číslo ale dodnes nepoznáme. A to preto, že stále existuje veľa neobjavených jazykov. Tieto jazyky sa väčšinou používajú vo vzdialených oblastiach. Príkladom takejto oblasti je Amazónia. Stále v nej žije veľa ľudí v úplnej izolácii. Nemajú žiadny kontakt s inými kultúrami. Napriek tomu majú samozrejme všetci svoj vlastný jazyk. V iných častiach sveta sú tiež stále neznáme jazyky. Stále nevieme, koľko jazykov je v strednej Afrike. Ani Nová Guinea nebola z lingvistického hľadiska úplne preskúmaná. Kedykoľvek sa objaví nový jazyk, vždy to spôsobí senzáciu. Zhruba pred dvoma rokmi objavili vedci jazyk Koro. Jazykom Koro sa hovorí v malých dedinách na severe Indie. Tento jazyk ovláda len asi 1 000 ľudí. Je to hovorený jazyk. Koro neexistuje v písomnej forme. Bádatelia sú bezradní v otázke, ako mohol jazyk Koro prežiť tak dlho. Koro patrí medzi tibetobarmské jazyky. V celej Ázii je asi 300 takýchto jazykov. Avšak jazyk Koro nie je príbuzný so žiadnym z týchto jazykov. To znamená, že musí mať svoju vlastnú históriu. Malé jazyky vymierajú bohužiaľ veľmi rýchlo. Čas od času zmizne jazyk počas jedinej generácie. Vedci majú teda často na jeho skúmanie len málo času. Pre jazyk Koro je tu však nepatrná nádej. Mal by byť zdokumentovaný v audio slovníku ...