Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   pl prosić o coś

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [siedemdziesiąt cztery]

prosić o coś

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? (C-y)---że m--p-n-/ --ni śc-ąć --o-y? (---- M--- m- p-- / p--- ś---- w----- (-z-) M-ż- m- p-n / p-n- ś-i-ć w-o-y- ------------------------------------- (Czy) Może mi pan / pani ściąć włosy? 0
Nie príliš na krátko, prosím. Pro-z-------a-k-ót-o. P----- n-- z- k------ P-o-z- n-e z- k-ó-k-. --------------------- Proszę nie za krótko. 0
Trochu kratšie, prosím. P---z- t----- --óce-. P----- t----- k------ P-o-z- t-o-h- k-ó-e-. --------------------- Proszę trochę krócej. 0
Môžete vyvolať fotky? (--y)--o---mi---- ---ani w---łać-t- -dj--i-? (---- M--- m- p-- / p--- w------ t- z------- (-z-) M-ż- m- p-n / p-n- w-w-ł-ć t- z-j-c-a- -------------------------------------------- (Czy) Może mi pan / pani wywołać te zdjęcia? 0
Fotky sú na CD. Zdj-c-- ---na --yc-e--D. Z------ s- n- p----- C-- Z-j-c-a s- n- p-y-i- C-. ------------------------ Zdjęcia są na płycie CD. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. Z-j-cia s- --a-ara-ie. Z------ s- w a-------- Z-j-c-a s- w a-a-a-i-. ---------------------- Zdjęcia są w aparacie. 0
Môžete opraviť tie hodiny? (C-y- M-ż- mi p---/ ---i--a--a-i- -en-z-g--ek? (---- M--- m- p-- / p--- n------- t-- z------- (-z-) M-ż- m- p-n / p-n- n-p-a-i- t-n z-g-r-k- ---------------------------------------------- (Czy) Może mi pan / pani naprawić ten zegarek? 0
Sklo je rozbité. Szkł--j------tłuczo-e. S---- j--- p---------- S-k-o j-s- p-t-u-z-n-. ---------------------- Szkło jest potłuczone. 0
Batéria je prázdna. Ba----a -es---u-ta. B------ j--- p----- B-t-r-a j-s- p-s-a- ------------------- Bateria jest pusta. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? (--y- -oż- -an - p-ni--ypr--o--ć-t- --sz--ę? (---- M--- p-- / p--- w--------- t- k------- (-z-) M-ż- p-n / p-n- w-p-a-o-a- t- k-s-u-ę- -------------------------------------------- (Czy) Może pan / pani wyprasować tę koszulę? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? (--y--M--e -an-----ni---c--śc-ć -- -p----e? (---- M--- p-- / p--- w-------- t- s------- (-z-) M-ż- p-n / p-n- w-c-y-c-ć t- s-o-n-e- ------------------------------------------- (Czy) Może pan / pani wyczyścić te spodnie? 0
Môžete opraviť tie topánky? (Czy- M--e pan --pa-i --prawi--t- b-ty? (---- M--- p-- / p--- n------- t- b---- (-z-) M-ż- p-n / p-n- n-p-a-i- t- b-t-? --------------------------------------- (Czy) Może pan / pani naprawić te buty? 0
Môžete mi dať oheň? (---) Mo---pa--- p-ni --ć--i ----a? (---- M--- p-- / p--- d-- m- o----- (-z-) M-ż- p-n / p-n- d-ć m- o-n-a- ----------------------------------- (Czy) Może pan / pani dać mi ognia? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? (-zy)--- --- /-p--i ---ałki lub---p-ln---k-? (---- M- p-- / p--- z------ l-- z----------- (-z-) M- p-n / p-n- z-p-ł-i l-b z-p-l-i-z-ę- -------------------------------------------- (Czy) Ma pan / pani zapałki lub zapalniczkę? 0
Máte popolník? (--y- -----n /---ni ---ieln-czkę? (---- M- p-- / p--- p------------ (-z-) M- p-n / p-n- p-p-e-n-c-k-? --------------------------------- (Czy) Ma pan / pani popielniczkę? 0
Fajčíte cigary? (Cz-)-Pa-i pan / --ni ----r-? (---- P--- p-- / p--- c------ (-z-) P-l- p-n / p-n- c-g-r-? ----------------------------- (Czy) Pali pan / pani cygara? 0
Fajčíte cigarety? (Cz-- Pali pan-- pa---papiero-y? (---- P--- p-- / p--- p--------- (-z-) P-l- p-n / p-n- p-p-e-o-y- -------------------------------- (Czy) Pali pan / pani papierosy? 0
Fajčíte fajku? (---) P-----an-- p-n- ---kę? (---- P--- p-- / p--- f----- (-z-) P-l- p-n / p-n- f-j-ę- ---------------------------- (Czy) Pali pan / pani fajkę? 0

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...