Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ka დასაბუთება

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [სამოცდათხუთმეტი]

75 [samotsdatkhutmet'i]

დასაბუთება

dasabuteba

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? რ-ტ-- არ--ოდი-ა-თ? რ____ ა_ მ________ რ-ტ-მ ა- მ-დ-ხ-რ-? ------------------ რატომ არ მოდიხართ? 0
r---om ar mo-ikhar-? r_____ a_ m_________ r-t-o- a- m-d-k-a-t- -------------------- rat'om ar modikhart?
Počasie je také zlé. ძ---ან ცუდ- -მინდ--. ძ_____ ც___ ა_______ ძ-ლ-ა- ც-დ- ა-ი-დ-ა- -------------------- ძალიან ცუდი ამინდია. 0
d--li-n---u-i -----i-. d______ t____ a_______ d-a-i-n t-u-i a-i-d-a- ---------------------- dzalian tsudi amindia.
Neprídem, pretože počasie je také zlé. ა----ვ-ი---- რ----ნ--ს-თ--ავდ-რია. ა_ მ________ რ_____ ა____ ა_______ ა- მ-ვ-ი-ა-, რ-დ-ა- ა-ე-ი ა-დ-რ-ა- ---------------------------------- არ მოვდივარ, რადგან ასეთი ავდარია. 0
ar -----va-,--a-ga- as-t- ----ria. a_ m________ r_____ a____ a_______ a- m-v-i-a-, r-d-a- a-e-i a-d-r-a- ---------------------------------- ar movdivar, radgan aseti avdaria.
Prečo nepríde? რ-ტო---რ-მო-ი-? რ____ ა_ მ_____ რ-ტ-მ ა- მ-დ-ს- --------------- რატომ არ მოდის? 0
ra---- a-----i-? r_____ a_ m_____ r-t-o- a- m-d-s- ---------------- rat'om ar modis?
Nie je pozvaný. ის-არ----- და-ატ--ებუ--. ი_ ა_ ა___ დ____________ ი- ა- ა-ი- დ-პ-ტ-ჟ-ბ-ლ-. ------------------------ ის არ არის დაპატიჟებული. 0
i- a-----s d-p'-t----e-uli. i_ a_ a___ d_______________ i- a- a-i- d-p-a-'-z-e-u-i- --------------------------- is ar aris dap'at'izhebuli.
Nepríde, pretože nie je pozvaný. ის-არ მ---ს--რა-გ----რ -რ-ს და-ატ-ჟ-ბ-ლ-. ი_ ა_ მ_____ რ_____ ა_ ა___ დ____________ ი- ა- მ-დ-ს- რ-დ-ა- ა- ა-ი- დ-პ-ტ-ჟ-ბ-ლ-. ----------------------------------------- ის არ მოდის, რადგან არ არის დაპატიჟებული. 0
is-ar-m-di-- ra-gan a--aris-dap'a-'-zh---li. i_ a_ m_____ r_____ a_ a___ d_______________ i- a- m-d-s- r-d-a- a- a-i- d-p-a-'-z-e-u-i- -------------------------------------------- is ar modis, radgan ar aris dap'at'izhebuli.
Prečo neprídeš? რა-ომ ----ო--ხ--? რ____ ა_ მ_______ რ-ტ-მ ა- მ-დ-ხ-რ- ----------------- რატომ არ მოდიხარ? 0
r--'-- ar --d--h--? r_____ a_ m________ r-t-o- a- m-d-k-a-? ------------------- rat'om ar modikhar?
Nemám čas. დ-ო -- მ-ქვს. დ__ ა_ მ_____ დ-ო ა- მ-ქ-ს- ------------- დრო არ მაქვს. 0
d----r -akvs. d__ a_ m_____ d-o a- m-k-s- ------------- dro ar makvs.
Neprídem, pretože nemám čas. ა- -ოვ----რ- რადგან დრო ა------ს. ა_ მ________ რ_____ დ__ ა_ მ_____ ა- მ-ვ-ი-ა-, რ-დ-ა- დ-ო ა- მ-ქ-ს- --------------------------------- არ მოვდივარ, რადგან დრო არ მაქვს. 0
a- -o--iva-,-rad-an-d-- ---ma-vs. a_ m________ r_____ d__ a_ m_____ a- m-v-i-a-, r-d-a- d-o a- m-k-s- --------------------------------- ar movdivar, radgan dro ar makvs.
Prečo nezostaneš? რა--- არ -ჩები? რ____ ა_ რ_____ რ-ტ-მ ა- რ-ე-ი- --------------- რატომ არ რჩები? 0
rat'om a-----e--? r_____ a_ r______ r-t-o- a- r-h-b-? ----------------- rat'om ar rchebi?
Musím ešte pracovať. კი-ე---ა-ვს ---უშ-ო. კ____ მ____ ს_______ კ-დ-ვ მ-ქ-ს ს-მ-შ-ო- -------------------- კიდევ მაქვს სამუშაო. 0
k-i-----ak-s -a-us-a-. k_____ m____ s________ k-i-e- m-k-s s-m-s-a-. ---------------------- k'idev makvs samushao.
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. ა----ჩე-ი, რ-დგ----ი-ე- მაქვ--სამ-შა-. ა_ ვ______ რ_____ კ____ მ____ ს_______ ა- ვ-ჩ-ბ-, რ-დ-ა- კ-დ-ვ მ-ქ-ს ს-მ-შ-ო- -------------------------------------- არ ვრჩები, რადგან კიდევ მაქვს სამუშაო. 0
ar--rche-i--r-dga- ------ ma--- --m-sha-. a_ v_______ r_____ k_____ m____ s________ a- v-c-e-i- r-d-a- k-i-e- m-k-s s-m-s-a-. ----------------------------------------- ar vrchebi, radgan k'idev makvs samushao.
Prečo už idete? უ-ვე--იდი-არ-? უ___ მ________ უ-ვ- მ-დ-ხ-რ-? -------------- უკვე მიდიხართ? 0
u--v- mi-----r-? u____ m_________ u-'-e m-d-k-a-t- ---------------- uk've midikhart?
Som unavený. და-ლი-ი -არ. დ______ ვ___ დ-ღ-ი-ი ვ-რ- ------------ დაღლილი ვარ. 0
da----li-v-r. d_______ v___ d-g-l-l- v-r- ------------- daghlili var.
Idem, pretože som unavený. მ----ვ--, ---გა--დაღლ-----არ. მ________ რ_____ დ______ ვ___ მ-ვ-ი-ა-, რ-დ-ა- დ-ღ-ი-ი ვ-რ- ----------------------------- მივდივარ, რადგან დაღლილი ვარ. 0
m--d--a-,--adg-n-d-gh--li v-r. m________ r_____ d_______ v___ m-v-i-a-, r-d-a- d-g-l-l- v-r- ------------------------------ mivdivar, radgan daghlili var.
Prečo už cestujete? რ--------მგ-ავ---ით----ე? რ____ მ____________ უ____ რ-ტ-მ მ-ე-გ-ა-რ-ბ-თ უ-ვ-? ------------------------- რატომ მიემგზავრებით უკვე? 0
rat'o---iemgz---e-it uk-ve? r_____ m____________ u_____ r-t-o- m-e-g-a-r-b-t u-'-e- --------------------------- rat'om miemgzavrebit uk've?
Je už neskoro. უ-ვე-გ---- -რ-ს. უ___ გ____ ა____ უ-ვ- გ-ი-ნ ა-ი-. ---------------- უკვე გვიან არის. 0
u--ve gvia- ----. u____ g____ a____ u-'-e g-i-n a-i-. ----------------- uk've gvian aris.
Cestujem, pretože je už neskoro. მივ-მგზავრე-ი- -ადგა--გვ-ან--. მ_____________ რ_____ გ_______ მ-ვ-მ-ზ-ვ-ე-ი- რ-დ-ა- გ-ი-ნ-ა- ------------------------------ მივემგზავრები, რადგან გვიანია. 0
mi---g---rebi--r--g-n gvia--a. m_____________ r_____ g_______ m-v-m-z-v-e-i- r-d-a- g-i-n-a- ------------------------------ mivemgzavrebi, radgan gviania.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.