Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   nn giving reasons

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [syttifem]

giving reasons

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Prečo neprídete? K------kjem-d-----j-? K----- k--- d- i----- K-i-o- k-e- d- i-k-e- --------------------- Kvifor kjem du ikkje? 0
Počasie je také zlé. V-r-- e--så--årleg. V---- e- s- d------ V-r-t e- s- d-r-e-. ------------------- Vêret er så dårleg. 0
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Eg kj-m--k-----ord----re---- s--d-r--g. E- k--- i---- f---- v---- e- s- d------ E- k-e- i-k-e f-r-i v-r-t e- s- d-r-e-. --------------------------------------- Eg kjem ikkje fordi vêret er så dårleg. 0
Prečo nepríde? Kv---r ---m h-n -----? K----- k--- h-- i----- K-i-o- k-e- h-n i-k-e- ---------------------- Kvifor kjem han ikkje? 0
Nie je pozvaný. H-n-e--i--j--i--i----. H-- e- i---- i-------- H-n e- i-k-e i-v-t-r-. ---------------------- Han er ikkje invitert. 0
Nepríde, pretože nie je pozvaný. Han k-e----kj- f-rdi h-- ik-je--r -nv-te--. H-- k--- i---- f---- h-- i---- e- i-------- H-n k-e- i-k-e f-r-i h-n i-k-e e- i-v-t-r-. ------------------------------------------- Han kjem ikkje fordi han ikkje er invitert. 0
Prečo neprídeš? Kvi-----je--du ikk-e? K----- k--- d- i----- K-i-o- k-e- d- i-k-e- --------------------- Kvifor kjem du ikkje? 0
Nemám čas. E- -a--i-k-- tid. E- h-- i---- t--- E- h-r i-k-e t-d- ----------------- Eg har ikkje tid. 0
Neprídem, pretože nemám čas. Eg -an--kkje -ome -ord- eg--k-je---- t-d. E- k-- i---- k--- f---- e- i---- h-- t--- E- k-n i-k-e k-m- f-r-i e- i-k-e h-r t-d- ----------------------------------------- Eg kan ikkje kome fordi eg ikkje har tid. 0
Prečo nezostaneš? Kvif-- ---r -- ik-je? K----- b--- d- i----- K-i-o- b-i- d- i-k-e- --------------------- Kvifor blir du ikkje? 0
Musím ešte pracovať. E--må---bb-. E- m- j----- E- m- j-b-e- ------------ Eg må jobbe. 0
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. Eg-k-- i-k-e---i,-f-rdi -- ---jo-b-. E- k-- i---- b--- f---- e- m- j----- E- k-n i-k-e b-i- f-r-i e- m- j-b-e- ------------------------------------ Eg kan ikkje bli, fordi eg må jobbe. 0
Prečo už idete? Kv--or-går d- --le-e--? K----- g-- d- a-------- K-i-o- g-r d- a-l-r-i-? ----------------------- Kvifor går du allereie? 0
Som unavený. Eg ---tr-y-t. E- e- t------ E- e- t-ø-t-. ------------- Eg er trøytt. 0
Idem, pretože som unavený. Eg g-- f--d- e- er --ø---. E- g-- f---- e- e- t------ E- g-r f-r-i e- e- t-ø-t-. -------------------------- Eg går fordi eg er trøytt. 0
Prečo už cestujete? Kvif-- køyre--d- a-lerei- -o? K----- k----- d- a------- n-- K-i-o- k-y-e- d- a-l-r-i- n-? ----------------------------- Kvifor køyrer du allereie no? 0
Je už neskoro. D-t e----in-. D-- e- s----- D-t e- s-i-t- ------------- Det er seint. 0
Cestujem, pretože je už neskoro. E- kø-r-r--o-d- det--- ----t. E- k----- f---- d-- e- s----- E- k-y-e- f-r-i d-t e- s-i-t- ----------------------------- Eg køyrer fordi det er seint. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.