Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ti ምኽንያት ምሃብ 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [ሰብዓንሓሙሽተን]

75 [sebi‘aniḥamushiteni]

ምኽንያት ምሃብ 1

[miẖiniyati mihabi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Prečo neprídete? ስለምን-ይ------? ስ----- ዘ----- ስ-ም-ታ- ዘ-ት-ጹ- ------------- ስለምንታይ ዘይትመጹ? 0
s--e--n--ay- z--itim-t-’-? s----------- z------------ s-l-m-n-t-y- z-y-t-m-t-’-? -------------------------- sileminitayi zeyitimets’u?
Počasie je také zlé. ኣ-ዩ--ማ- --ታ---የ--ኣሎ። ኣ-- ሕ-- ኩ--- ኣ-- ኣ-- ኣ-ዩ ሕ-ቕ ኩ-ታ- ኣ-ር ኣ-። -------------------- ኣዝዩ ሕማቕ ኩነታት ኣየር ኣሎ። 0
a-i-u ----ak--i--u--ta-i a-e-- al-። a---- h-------- k------- a---- a--- a-i-u h-i-a-̱-i k-n-t-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- aziyu ḥimaḵ’i kunetati ayeri alo።
Neprídem, pretože počasie je také zlé. ኩ-ታ---የር-ሕ-ቕ ---ሎ---መ---‘--። ኩ--- ኣ-- ሕ-- ስ--- ኣ------- ። ኩ-ታ- ኣ-ር ሕ-ቕ ስ-ዘ- ኣ-መ-እ-‘- ። ---------------------------- ኩነታት ኣየር ሕማቕ ስለዘሎ ኣይመጽእን‘የ ። 0
ku-e-ati-aye-i ---ma-̱’i-sile-----ay--e--’-’i--‘-e ። k------- a---- h-------- s------- a--------------- ። k-n-t-t- a-e-i h-i-a-̱-i s-l-z-l- a-i-e-s-i-i-i-y- ። ---------------------------------------------------- kunetati ayeri ḥimaḵ’i silezelo ayimets’i’ini‘ye ።
Prečo nepríde? ንሱ----ንታ- ኢ- -ይ-ጽእ? ን- ስ----- ኢ- ዘ----- ን- ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-መ-እ- ------------------- ንሱ ስለምንታይ ኢዩ ዘይመጽእ? 0
ni-u---l-----------y- ---imets---i? n--- s----------- ī-- z------------ n-s- s-l-m-n-t-y- ī-u z-y-m-t-’-’-? ----------------------------------- nisu sileminitayi īyu zeyimets’i’i?
Nie je pozvaný. ን--ኣይተ---ን-። ን- ኣ------ ። ን- ኣ-ተ-ደ-ን ። ------------ ንሱ ኣይተዓደመን ። 0
nisu---ite‘-d-m-n--። n--- a------------ ። n-s- a-i-e-a-e-e-i ። -------------------- nisu ayite‘ademeni ።
Nepríde, pretože nie je pozvaný. ስለ-ይተ-ደ- ----እን --፣-። ስ------- ኣ----- እ-- ። ስ-ዘ-ተ-ደ- ኣ-መ-እ- እ-፣ ። --------------------- ስለዘይተዓደመ ኣይመጽእን እዩ፣ ። 0
si-e-ey---‘a-----a---e---i’-n- -yu፣-። s--------------- a------------ i--- ። s-l-z-y-t-‘-d-m- a-i-e-s-i-i-i i-u- ። ------------------------------------- silezeyite‘ademe ayimets’i’ini iyu፣ ።
Prečo neprídeš? ንስ- ስ--ን-ይ-ኢኻ ዘይ----? ን-- ስ----- ኢ- ዘ------ ን-ኻ ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ጽ-? --------------------- ንስኻ ስለምንታይ ኢኻ ዘይትመጽእ? 0
ni-iẖ- s--e--nitay- ī-̱a--e--ti-et--i-i? n------ s----------- ī--- z-------------- n-s-h-a s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-m-t-’-’-? ----------------------------------------- nisiẖa sileminitayi īẖa zeyitimets’i’i?
Nemám čas. ኣነ ግዜ-የብ-ይ-። ኣ- ግ- የ----- ኣ- ግ- የ-ለ-ን- ------------ ኣነ ግዜ የብለይን። 0
a-- gi-------l-yin-። a-- g--- y---------- a-e g-z- y-b-l-y-n-። -------------------- ane gizē yebileyini።
Neprídem, pretože nemám čas. ኣነ-----ለ------ኣ---እን‘የ፣ ። ኣ- ግ- ስ------ ኣ-------- ። ኣ- ግ- ስ-ዘ-ብ-ይ ኣ-መ-እ-‘-፣ ። ------------------------- ኣነ ግዜ ስለዘይብለይ ኣይመጽእን‘የ፣ ። 0
an- g-zē-----zeyib-le-i-ay-mets’i’in--ye- ። a-- g--- s------------- a---------------- ። a-e g-z- s-l-z-y-b-l-y- a-i-e-s-i-i-i-y-፣ ። ------------------------------------------- ane gizē silezeyibileyi ayimets’i’ini‘ye፣ ።
Prečo nezostaneš? ስ-ም--ይ--- -ይ---ሕ? ስ----- ኢ- ዘ------ ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-ት-ን-? ----------------- ስለምንታይ ኢኻ ዘይትጸንሕ? 0
si-emi-ita-i īẖ-----it-ts-e--ḥi? s----------- ī--- z--------------- s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-t-t-’-n-h-i- ---------------------------------- sileminitayi īẖa zeyitits’eniḥi?
Musím ešte pracovať. ኣነ-ጌ--ክ-ርሕ ኣ--። ኣ- ጌ- ክ--- ኣ--- ኣ- ጌ- ክ-ር- ኣ-ኒ- --------------- ኣነ ጌና ክሰርሕ ኣለኒ። 0
an- gēna----e----- -l---። a-- g--- k-------- a----- a-e g-n- k-s-r-h-i a-e-ī- ------------------------- ane gēna kiseriḥi alenī።
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. ኣነ--ይጸንሕ- -ኽንያ- ጌ- ክ--ሕ ስለ-ሎኒ። ኣ- ኣ----- መ---- ጌ- ክ--- ስ----- ኣ- ኣ-ጸ-ሕ- መ-ን-ቱ ጌ- ክ-ር- ስ-ዘ-ኒ- ------------------------------ ኣነ ኣይጸንሕን መኽንያቱ ጌና ክሰርሕ ስለዘሎኒ። 0
an----i----ni----i -----n--a-u-gēna k-se----i -i-ezelo-ī። a-- a------------- m---------- g--- k-------- s---------- a-e a-i-s-e-i-̣-n- m-h-i-i-a-u g-n- k-s-r-h-i s-l-z-l-n-። --------------------------------------------------------- ane ayits’eniḥini meẖiniyatu gēna kiseriḥi silezelonī።
Prečo už idete? ስለም--ይ ----ኣ--ም? ስ----- ት-- ኣ---- ስ-ም-ታ- ት-ዱ ኣ-ኹ-? ---------------- ስለምንታይ ትኸዱ ኣሎኹም? 0
sil--i--t--i t---edu aloẖ-m-? s----------- t------ a-------- s-l-m-n-t-y- t-h-e-u a-o-̱-m-? ------------------------------ sileminitayi tiẖedu aloẖumi?
Som unavený. ደ-መ-ኣ--። ደ-- ኣ--- ደ-መ ኣ-ኹ- -------- ደኺመ ኣሎኹ። 0
d-ẖ--- a---̱-። d------ a------ d-h-ī-e a-o-̱-። --------------- deẖīme aloẖu።
Idem, pretože som unavený. ደኺመ-ስለዘ-ኹ-ክ-ይድ-- ። ደ-- ስ---- ክ----- ። ደ-መ ስ-ዘ-ኹ ክ-ይ-‘- ። ------------------ ደኺመ ስለዘሎኹ ክኸይድ‘የ ። 0
d-h--me--ile--lo----k--̱--i-i-y--። d------ s---------- k----------- ። d-h-ī-e s-l-z-l-h-u k-h-e-i-i-y- ። ---------------------------------- deẖīme silezeloẖu kiẖeyidi‘ye ።
Prečo už cestujete? ስለም--- ድኣ-ሕጂ ትኸዱ? ስ----- ድ- ሕ- ት--- ስ-ም-ታ- ድ- ሕ- ት-ዱ- ----------------- ስለምንታይ ድኣ ሕጂ ትኸዱ? 0
si--min-tayi di-a ḥijī tiẖ-du? s----------- d--- h---- t------- s-l-m-n-t-y- d-’- h-i-ī t-h-e-u- -------------------------------- sileminitayi di’a ḥijī tiẖedu?
Je už neskoro. ግ- መስ- ኢ--። ግ- መ-- ኢ- ። ግ- መ-ዩ ኢ- ። ----------- ግዜ መስዩ ኢዩ ። 0
gi----esi-u --- ። g--- m----- ī-- ። g-z- m-s-y- ī-u ። ----------------- gizē mesiyu īyu ።
Cestujem, pretože je už neskoro. መስ- -ለ--ኾ- ክኸይ---የ-። መ-- ስ- ዝ-- ክ--- እ- ። መ-ዩ ስ- ዝ-ነ ክ-ይ- እ- ። -------------------- መስዩ ስለ ዝኾነ ክኸይድ እየ ። 0
me-iyu-s--- -iẖ--e k---eyi---i-e-። m----- s--- z------ k-------- i-- ። m-s-y- s-l- z-h-o-e k-h-e-i-i i-e ። ----------------------------------- mesiyu sile ziẖone kiẖeyidi iye ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.