Fraseboek

af Voegwoorde 1   »   ru Союзы 1

94 [vier en negentig]

Voegwoorde 1

Voegwoorde 1

94 [девяносто четыре]

94 [devyanosto chetyre]

Союзы 1

[Soyuzy 1]

Kies hoe jy die vertaling wil sien:   
Afrikaans Russies Speel Meer
Wag tot dit ophou reën. П-дожди,--ока до-д- --ойдёт. Подожди, пока дождь пройдёт. П-д-ж-и- п-к- д-ж-ь п-о-д-т- ---------------------------- Подожди, пока дождь пройдёт. 0
P-do-hd-- p--- -ozh---pro-d--. Podozhdi, poka dozhdʹ proydët. P-d-z-d-, p-k- d-z-d- p-o-d-t- ------------------------------ Podozhdi, poka dozhdʹ proydët.
Wag tot ek klaar is. П---ж--,-пока - пр-г----л-сь. Подожди, пока я приготовлюсь. П-д-ж-и- п-к- я п-и-о-о-л-с-. ----------------------------- Подожди, пока я приготовлюсь. 0
Po-o---i- p-k- y- pr--otovl-u-ʹ. Podozhdi, poka ya prigotovlyusʹ. P-d-z-d-, p-k- y- p-i-o-o-l-u-ʹ- -------------------------------- Podozhdi, poka ya prigotovlyusʹ.
Wag tot hy terugkom. П-д--ди,-пока--н-в--нётся. Подожди, пока он вернётся. П-д-ж-и- п-к- о- в-р-ё-с-. -------------------------- Подожди, пока он вернётся. 0
P-d-z-d----o-- -n---rnët---. Podozhdi, poka on vernëtsya. P-d-z-d-, p-k- o- v-r-ë-s-a- ---------------------------- Podozhdi, poka on vernëtsya.
Ek wag tot my hare droog is. Я--д-, ---а м-и ---о-ы---------. Я жду, пока мои волосы высохнут. Я ж-у- п-к- м-и в-л-с- в-с-х-у-. -------------------------------- Я жду, пока мои волосы высохнут. 0
Ya---du--po-- m-i vo---- --s-khn-t. Ya zhdu, poka moi volosy vysokhnut. Y- z-d-, p-k- m-i v-l-s- v-s-k-n-t- ----------------------------------- Ya zhdu, poka moi volosy vysokhnut.
Ek wag tot die rolprent klaar is. Я жду--п-к------- за--н-ит-я. Я жду, пока фильм закончится. Я ж-у- п-к- ф-л-м з-к-н-и-с-. ----------------------------- Я жду, пока фильм закончится. 0
Ya --du,-pok--filʹm-za--n-------. Ya zhdu, poka filʹm zakonchitsya. Y- z-d-, p-k- f-l-m z-k-n-h-t-y-. --------------------------------- Ya zhdu, poka filʹm zakonchitsya.
Ek wag tot die verkeerslig groen is. Я-ж-у- по-а-с-ето-о- -т--ет-зел----. Я жду, пока светофор станет зелёным. Я ж-у- п-к- с-е-о-о- с-а-е- з-л-н-м- ------------------------------------ Я жду, пока светофор станет зелёным. 0
Ya z-d----o----ve--for -t-ne- z---n--. Ya zhdu, poka svetofor stanet zelënym. Y- z-d-, p-k- s-e-o-o- s-a-e- z-l-n-m- -------------------------------------- Ya zhdu, poka svetofor stanet zelënym.
Wanneer gaan jy met verlof? Ко----ты---ешь в -т-ус-? Когда ты едешь в отпуск? К-г-а т- е-е-ь в о-п-с-? ------------------------ Когда ты едешь в отпуск? 0
Kogd- t- -e-e-hʹ - o---sk? Kogda ty yedeshʹ v otpusk? K-g-a t- y-d-s-ʹ v o-p-s-? -------------------------- Kogda ty yedeshʹ v otpusk?
Nog voor die somervakansie? Ещ-----л-тн----аник-л? Ещё до летних каникул? Е-ё д- л-т-и- к-н-к-л- ---------------------- Ещё до летних каникул? 0
Yesh--ë--- ------h-----ku-? Yeshchë do letnikh kanikul? Y-s-c-ë d- l-t-i-h k-n-k-l- --------------------------- Yeshchë do letnikh kanikul?
Ja, nog voor die somervakansie begin. Да, ----- -а-ал---л-тн-- к-н-кул. Да, перед началом летних каникул. Д-, п-р-д н-ч-л-м л-т-и- к-н-к-л- --------------------------------- Да, перед началом летних каникул. 0
D---pered-n-ch-l-- le-ni-- -an-k-l. Da, pered nachalom letnikh kanikul. D-, p-r-d n-c-a-o- l-t-i-h k-n-k-l- ----------------------------------- Da, pered nachalom letnikh kanikul.
Herstel die dak voor die winter begin. П----и-к--шу,-по-а --м- -е начал-сь. Почини крышу, пока зима не началась. П-ч-н- к-ы-у- п-к- з-м- н- н-ч-л-с-. ------------------------------------ Почини крышу, пока зима не началась. 0
Pochin---ryshu--poka----- -e-nachala--. Pochini kryshu, poka zima ne nachalasʹ. P-c-i-i k-y-h-, p-k- z-m- n- n-c-a-a-ʹ- --------------------------------------- Pochini kryshu, poka zima ne nachalasʹ.
Was jou hande voor jy aan tafel sit. По--й -----п-р-д---м- --- с---тьс---а---о-. Помой руки перед тем, как садиться за стол. П-м-й р-к- п-р-д т-м- к-к с-д-т-с- з- с-о-. ------------------------------------------- Помой руки перед тем, как садиться за стол. 0
Po-oy ---i -er-- te-- kak -----ʹ-ya-za-st--. Pomoy ruki pered tem, kak saditʹsya za stol. P-m-y r-k- p-r-d t-m- k-k s-d-t-s-a z- s-o-. -------------------------------------------- Pomoy ruki pered tem, kak saditʹsya za stol.
Maak toe die venster voor jy uitgaan. З-к--- о--- п---д-ух---м. Закрой окно перед уходом. З-к-о- о-н- п-р-д у-о-о-. ------------------------- Закрой окно перед уходом. 0
Zak-oy okno pe--d u-ho--m. Zakroy okno pered ukhodom. Z-k-o- o-n- p-r-d u-h-d-m- -------------------------- Zakroy okno pered ukhodom.
Wanneer kom jy huis toe? Ко-д- ----ер-ёшься--ом-й? Когда ты вернёшься домой? К-г-а т- в-р-ё-ь-я д-м-й- ------------------------- Когда ты вернёшься домой? 0
K--d- ty -e---shʹ-y--d--o-? Kogda ty vernëshʹsya domoy? K-g-a t- v-r-ë-h-s-a d-m-y- --------------------------- Kogda ty vernëshʹsya domoy?
Na klas? / Na die les? По--е-з--ятий? После занятий? П-с-е з-н-т-й- -------------- После занятий? 0
P-sl- -anyat-y? Posle zanyatiy? P-s-e z-n-a-i-? --------------- Posle zanyatiy?
Ja, nadat die klas verby is. Д-- --г-а-з-н-тия -ако-ч---я. Да, когда занятия закончатся. Д-, к-г-а з-н-т-я з-к-н-а-с-. ----------------------------- Да, когда занятия закончатся. 0
Da, --gd- -anyat--------ncha---a. Da, kogda zanyatiya zakonchatsya. D-, k-g-a z-n-a-i-a z-k-n-h-t-y-. --------------------------------- Da, kogda zanyatiya zakonchatsya.
Nadat hy ’n ongeluk gehad het, kon hy nie meer werk nie. После--е--ас--о-о -л--а- -н--о--ш- не-м-- работат-. После несчастного случая он больше не мог работать. П-с-е н-с-а-т-о-о с-у-а- о- б-л-ш- н- м-г р-б-т-т-. --------------------------------------------------- После несчастного случая он больше не мог работать. 0
Po-l--n-s-h---nogo----c-ay---- -o-ʹ--e -----g--a-o-atʹ. Posle neschastnogo sluchaya on bolʹshe ne mog rabotatʹ. P-s-e n-s-h-s-n-g- s-u-h-y- o- b-l-s-e n- m-g r-b-t-t-. ------------------------------------------------------- Posle neschastnogo sluchaya on bolʹshe ne mog rabotatʹ.
Nadat hy sy werk verloor het, is hy na Amerika. После ---о, --- о- п-----л-работ-- -н --еха- в А-----у. После того, как он потерял работу, он поехал в Америку. П-с-е т-г-, к-к о- п-т-р-л р-б-т-, о- п-е-а- в А-е-и-у- ------------------------------------------------------- После того, как он потерял работу, он поехал в Америку. 0
Po--e-t-g-- ka--on p--e--al--abotu, on --y--h---v-Am---k-. Posle togo, kak on poteryal rabotu, on poyekhal v Ameriku. P-s-e t-g-, k-k o- p-t-r-a- r-b-t-, o- p-y-k-a- v A-e-i-u- ---------------------------------------------------------- Posle togo, kak on poteryal rabotu, on poyekhal v Ameriku.
Nadat hy Amerika toe is, het hy ryk geword. Посл--т-г---ка--о- -ер---ал --Аме---у- он-ра-бо-а---. После того, как он переехал в Америку, он разбогател. П-с-е т-г-, к-к о- п-р-е-а- в А-е-и-у- о- р-з-о-а-е-. ----------------------------------------------------- После того, как он переехал в Америку, он разбогател. 0
P-s-e-tog-, -ak-----e----k-a- - ---r--u- ----azboga---. Posle togo, kak on pereyekhal v Ameriku, on razbogatel. P-s-e t-g-, k-k o- p-r-y-k-a- v A-e-i-u- o- r-z-o-a-e-. ------------------------------------------------------- Posle togo, kak on pereyekhal v Ameriku, on razbogatel.

Hoe om tegelyk twee tale te leer

Vreemde tale word deesdae al hoe belangriker. Baie mense leer ’n vreemde taal. Daar is egter baie interessante tale in die wêreld. Daarom leer baie mense gelyktydig meer as een taal. Dis meestal nie ’n probleem wanneer kinders tweetalig grootword nie. Die brein leer albei tale outomaties. Wanneer hulle ouer word, weet hulle wat by watter taal hoort. Tweetalige mense ken die tipiese kenmerke van albei tale. Dis anders by volwassenes. Hulle kan nie so maklik twee tale tegelyk leer nie. Dié wat tegelyk twee tale leer, moet ’n paar reëls volg. Dis eerstens belangrik om die tale met mekaar te vergelyk. Tale wat tot dieselfde taalfamilie behoort, is dikwels baie eenders. Dit kan tot verwarring lei. Daarom maak dit sin om albei tale deeglik te ontleed. ’n Mens kan byvoorbeeld ’n lys maak. Daar kan jy die ooreenkomste en verskille aanteken. So word die brein gedwing om intensief met albei tale te werk. Dit onthou beter wat die twee tale se kenmerke is. ’n Mens moet ook vir elke taal sy eie kleure en omslag kies. Dit help om die tale duidelik van mekaar te skei. Wanneer ’n mens tale leer wat nie eenders is nie, werk dit anders. Daar is geen gevaar dat die twee tale verwar kan word nie. In dié geval is die gevaar dat die tale met mekaar vergelyk word! Dis beter om die tale met ’n mens se moedertaal te vergelyk. Wanneer die brein die verskil opmerk, leer dit doeltreffender. Dis ook belangrik dat die twee tale ewe intensief geleer word. Teoreties maak dit nie vir die brein saak hoeveel tale geleer word nie…