Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   kk House cleaning

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [он сегіз]

18 [on segiz]

House cleaning

[Üy tazalaw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Dnes je sobota. Бүгі---ен--. Б---- с----- Б-г-н с-н-і- ------------ Бүгін сенбі. 0
B--i- -en-i. B---- s----- B-g-n s-n-i- ------------ Bügin senbi.
Dnes máme čas. Б-----бі-д-ң у-қ--ы-ы-----. Б---- б----- у-------- б--- Б-г-н б-з-і- у-қ-т-м-з б-р- --------------------------- Бүгін біздің уақытымыз бар. 0
B--i- -i---ñ wa-----ı---ar. B---- b----- w-------- b--- B-g-n b-z-i- w-q-t-m-z b-r- --------------------------- Bügin bizdiñ waqıtımız bar.
Dnes upratujeme byt. Б-г-н-б-з п---р-і ---а---мы-. Б---- б-- п------ т---------- Б-г-н б-з п-т-р-і т-з-л-й-ы-. ----------------------------- Бүгін біз пәтерді тазалаймыз. 0
Bü--n biz---t--d---az--a---z. B---- b-- p------ t---------- B-g-n b-z p-t-r-i t-z-l-y-ı-. ----------------------------- Bügin biz päterdi tazalaymız.
Čistím kúpeľňu. М-- жу---т---б-л--ні----а-а--ы-. М-- ж------- б------ т---------- М-н ж-ы-а-ы- б-л-е-і т-з-л-й-ы-. -------------------------------- Мен жуынатын бөлмені тазалаймын. 0
Men-j--n--ı- -ö-m-n- ta-a-a-m--. M-- j------- b------ t---------- M-n j-ı-a-ı- b-l-e-i t-z-l-y-ı-. -------------------------------- Men jwınatın bölmeni tazalaymın.
Môj muž umýva auto. Кү-еу-м машин-------д-. К------ м------- ж----- К-й-у-м м-ш-н-н- ж-а-ы- ----------------------- Күйеуім машинаны жуады. 0
K--e-im -aş-na-ı -wad-. K------ m------- j----- K-y-w-m m-ş-n-n- j-a-ı- ----------------------- Küyewim maşïnanı jwadı.
Deti čistia bicykle. Ба----- в--о--пе----з-ла---. Б------ в-------- т--------- Б-л-л-р в-л-с-п-д т-з-л-й-ы- ---------------------------- Балалар велосипед тазалайды. 0
Ba----r---l--ïpe-----a-ay-ı. B------ v-------- t--------- B-l-l-r v-l-s-p-d t-z-l-y-ı- ---------------------------- Balalar velosïped tazalaydı.
Stará mama polieva kvety. Ә---г--д-рд----ғ-р-д-. Ә-- г------- с-------- Ә-е г-л-е-д- с-ғ-р-д-. ---------------------- Әже гүлдерді суғарады. 0
Ä-- gül--r-i-s-ğara--. Ä-- g------- s-------- Ä-e g-l-e-d- s-ğ-r-d-. ---------------------- Äje gülderdi swğaradı.
Deti upratujú detskú izbu. Б--а-ар-б-ла--р -ө-м---- жи-а--ы. Б------ б------ б------- ж------- Б-л-л-р б-л-л-р б-л-е-і- ж-н-й-ы- --------------------------------- Балалар балалар бөлмесін жинайды. 0
Ba-a--r ba-al----ö-me--n j---ydı. B------ b------ b------- j------- B-l-l-r b-l-l-r b-l-e-i- j-n-y-ı- --------------------------------- Balalar balalar bölmesin jïnaydı.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. К--------зінің -аз- -с--лін ж---й-ы. К------ ө----- ж--- ү------ ж------- К-й-у-м ө-і-і- ж-з- ү-т-л-н ж-н-й-ы- ------------------------------------ Күйеуім өзінің жазу үстелін жинайды. 0
K--e----özi-i- ---- ü--e--n-j-n-yd-. K------ ö----- j--- ü------ j------- K-y-w-m ö-i-i- j-z- ü-t-l-n j-n-y-ı- ------------------------------------ Küyewim öziniñ jazw üstelin jïnaydı.
Dávam prádlo do práčky. М-н--і----ш--ағ- киі--к-ш-ктерді с----ын. М-- к-- м------- к-------------- с------- М-н к-р м-ш-н-ғ- к-і---е-е-т-р-і с-л-м-н- ----------------------------------------- Мен кір машинаға киім-кешектерді саламын. 0
M-n-k---ma--nağa-------e-ek--rdi s--amı-. M-- k-- m------- k-------------- s------- M-n k-r m-ş-n-ğ- k-i---e-e-t-r-i s-l-m-n- ----------------------------------------- Men kir maşïnağa kïim-keşekterdi salamın.
Vešiam prádlo. М-н---р--а---н. М-- к-- ж------ М-н к-р ж-я-ы-. --------------- Мен кір жаямын. 0
M-- kir---y-m-n. M-- k-- j------- M-n k-r j-y-m-n- ---------------- Men kir jayamın.
Žehlím prádlo. Ме--кір------е--ін. М-- к-- ү---------- М-н к-р ү-і-т-й-і-. ------------------- Мен кір үтіктеймін. 0
M-n--ir-ü-ik-ey---. M-- k-- ü---------- M-n k-r ü-i-t-y-i-. ------------------- Men kir ütikteymin.
Okná sú špinavé. Т-ре-ел-- к--. Т-------- к--- Т-р-з-л-р к-р- -------------- Терезелер кір. 0
T-r--e-------. T-------- k--- T-r-z-l-r k-r- -------------- Terezeler kir.
Dlážka je špinavá. Е--- ---. Е--- к--- Е-е- к-р- --------- Еден кір. 0
Eden--ir. E--- k--- E-e- k-r- --------- Eden kir.
Riad je špinavý. Ыды--а---к-р. Ы------- к--- Ы-ы---я- к-р- ------------- Ыдыс-аяқ кір. 0
Id-s--y-q--i-. I-------- k--- I-ı---y-q k-r- -------------- Idıs-ayaq kir.
Kto umýva okná? Кі- терезе-і---а--? К-- т------- ж----- К-м т-р-з-н- ж-а-ы- ------------------- Кім терезені жуады? 0
Kim-t-r--e-----a--? K-- t------- j----- K-m t-r-z-n- j-a-ı- ------------------- Kim terezeni jwadı?
Kto vysáva? К-м----с-рғыш-е---------д-? К-- ш----------- т--------- К-м ш-ң-о-ғ-ш-е- т-з-л-й-ы- --------------------------- Кім шаңсорғышпен тазалайды? 0
Ki- -añs-rğışp-n---z--ay-ı? K-- ş----------- t--------- K-m ş-ñ-o-ğ-ş-e- t-z-l-y-ı- --------------------------- Kim şañsorğışpen tazalaydı?
Kto umýva riad? К-м-ыдыс-жу---? К-- ы--- ж----- К-м ы-ы- ж-а-ы- --------------- Кім ыдыс жуады? 0
Ki-----s-j-ad-? K-- ı--- j----- K-m ı-ı- j-a-ı- --------------- Kim ıdıs jwadı?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !