Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   af Huis skoonmaak

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [agttien]

Huis skoonmaak

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Va---- i- S-------. Vandag is Saterdag. 0
Dnes máme čas. Va---- h-- o-- t--. Vandag het ons tyd. 0
Dnes upratujeme byt. Va---- m--- o-- h--- s----. Vandag maak ons huis skoon. 0
Čistím kúpeľňu. Ek m--- d-- b------- s----. Ek maak die badkamer skoon. 0
Môj muž umýva auto. My m-- w-- d-- k--. My man was die kar. 0
Deti čistia bicykle. Di- k------ m--- d-- f----- s----. Die kinders maak die fietse skoon. 0
Stará mama polieva kvety. Ou-- g-- d-- b----- w----. Ouma gee die blomme water. 0
Deti upratujú detskú izbu. Di- k------ m--- d-- k---------- s----. Die kinders maak die kinderkamer skoon. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. My m-- r--- s- l-------- o-. My man ruim sy lessenaar op. 0
Dávam prádlo do práčky. Ek s-- d-- w------ i- d-- w---------. Ek sit die wasgoed in die wasmasjien. 0
Vešiam prádlo. Ek h--- d-- w------ o-. Ek hang die wasgoed op. 0
Žehlím prádlo. Ek s---- d-- k----. Ek stryk die klere. 0
Okná sú špinavé. Di- v------ i- v---. Die venster is vuil. 0
Dlážka je špinavá. Di- v---- i- v---. Die vloer is vuil. 0
Riad je špinavý. Di- s---------- i- v---. Die skottelgoed is vuil. 0
Kto umýva okná? Wi- w-- d-- v-------? Wie was die vensters? 0
Kto vysáva? Wi- s-------? Wie stofsuig? 0
Kto umýva riad? Wi- w-- d-- s----------? Wie was die skottelgoed? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !