Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   nn House cleaning

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [atten]

House cleaning

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Dnes je sobota. I -ag er---t-la---a-. I d-- e- d-- l------- I d-g e- d-t l-u-d-g- --------------------- I dag er det laurdag. 0
Dnes máme čas. I d-g h-- vi --d. I d-- h-- v- t--- I d-g h-r v- t-d- ----------------- I dag har vi tid. 0
Dnes upratujeme byt. I-da- -a-k---v- huset. I d-- v----- v- h----- I d-g v-s-a- v- h-s-t- ---------------------- I dag vaskar vi huset. 0
Čistím kúpeľňu. Eg---s-ar -ad-t. E- v----- b----- E- v-s-a- b-d-t- ---------------- Eg vaskar badet. 0
Môj muž umýva auto. Ma-nen-m-- v-sk-r -ilen. M----- m-- v----- b----- M-n-e- m-n v-s-a- b-l-n- ------------------------ Mannen min vaskar bilen. 0
Deti čistia bicykle. Un-ane------r syk--ne. U----- v----- s------- U-g-n- v-s-a- s-k-a-e- ---------------------- Ungane vaskar syklane. 0
Stará mama polieva kvety. Bes----- v----- b----ne. B------- v----- b------- B-s-e-o- v-t-a- b-o-a-e- ------------------------ Bestemor vatnar blomane. 0
Deti upratujú detskú izbu. U-gan- -yd-ar -- ro-met-s---. U----- r----- p- r----- s---- U-g-n- r-d-a- p- r-m-e- s-t-. ----------------------------- Ungane ryddar på rommet sitt. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Ma--e--mi- r----- -k---e--r--t -i--. M----- m-- r----- s----------- s---- M-n-e- m-n r-d-a- s-r-v-b-r-e- s-t-. ------------------------------------ Mannen min ryddar skrivebordet sitt. 0
Dávam prádlo do práčky. Eg --tta--kle-v-s-e--in- i v---em-s----. E- p----- k--------- i-- i v------------ E- p-t-a- k-e-v-s-e- i-n i v-s-e-a-k-n-. ---------------------------------------- Eg puttar klesvasken inn i vaskemaskina. 0
Vešiam prádlo. E- -en-e- -p-------. E- h----- o-- k----- E- h-n-e- o-p k-e-e- -------------------- Eg henger opp klede. 0
Žehlím prádlo. E-----y--t--. E- s---- t--- E- s-r-k t-y- ------------- Eg stryk tøy. 0
Okná sú špinavé. G---a-e- s-it-e. G---- e- s------ G-a-a e- s-i-n-. ---------------- Glasa er skitne. 0
Dlážka je špinavá. Golv---e--s-it-. G----- e- s----- G-l-e- e- s-i-e- ---------------- Golvet er skite. 0
Riad je špinavý. O-vas-e---r --iten. O------- e- s------ O-v-s-e- e- s-i-e-. ------------------- Opvasken er skiten. 0
Kto umýva okná? Kve- ---k---g-asa? K--- v----- g----- K-e- v-s-a- g-a-a- ------------------ Kven vaskar glasa? 0
Kto vysáva? Kv----tøvsy-? K--- s------- K-e- s-ø-s-g- ------------- Kven støvsyg? 0
Kto umýva riad? K-----ek --p-as---? K--- t-- o--------- K-e- t-k o-p-a-k-n- ------------------- Kven tek oppvasken? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !