Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ti ምጽራይ ገዛ

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [ዓሰርተሸሞንተ]

18 [‘aseriteshemonite]

ምጽራይ ገዛ

[mits’irayi geza]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Dnes je sobota. ሎሚ -ዳ- እዩ። ሎ- ቀ-- እ-- ሎ- ቀ-ም እ-። ---------- ሎሚ ቀዳም እዩ። 0
l--ī----------y-። l--- k------ i--- l-m- k-e-a-i i-u- ----------------- lomī k’edami iyu።
Dnes máme čas. ሎ- ግ- ኣሎ-። ሎ- ግ- ኣ--- ሎ- ግ- ኣ-ና- ---------- ሎሚ ግዜ ኣሎና። 0
l-----i-- --o--። l--- g--- a----- l-m- g-z- a-o-a- ---------------- lomī gizē alona።
Dnes upratujeme byt. ሎሚ ነቲ መን-ሪ ----ነጽ- --። ሎ- ነ- መ--- ገ- ከ--- ኢ-- ሎ- ነ- መ-በ- ገ- ከ-ጽ- ኢ-። ---------------------- ሎሚ ነቲ መንበሪ ገዛ ከነጽሪ ኢና። 0
lomī -e-- --nibe-- -e-a-k-ne--’ir- ī--። l--- n--- m------- g--- k--------- ī--- l-m- n-t- m-n-b-r- g-z- k-n-t-’-r- ī-a- --------------------------------------- lomī netī meniberī geza kenets’irī īna።
Čistím kúpeľňu. ኣነ -- (ክፍ--)-ሕ-ቢ --ሪ -የ። ኣ- ነ- (--------- ከ-- እ-- ኣ- ነ- (-ፍ---መ-ጸ- ከ-ሪ እ-። ------------------------ ኣነ ነቲ (ክፍሊ-)መሕጸቢ ከጽሪ እየ። 0
a-e ne---(-i-i-ī-)m--̣its’--ī ke----r- -y-። a-- n--- (------------------- k------- i--- a-e n-t- (-i-i-ī-)-e-̣-t-’-b- k-t-’-r- i-e- ------------------------------------------- ane netī (kifilī-)meḥits’ebī kets’irī iye።
Môj muž umýva auto. ሰብኣ----ታ --ና ይሓጽባ---። ሰ---- ነ- መ-- ይ--- እ-- ሰ-ኣ-ይ ነ- መ-ና ይ-ጽ- እ-። --------------------- ሰብኣየይ ነታ መኪና ይሓጽባ እዩ። 0
s-b---ye-i-n-ta m----a-y-ḥ-t---ba iyu። s--------- n--- m----- y---------- i--- s-b-’-y-y- n-t- m-k-n- y-h-a-s-i-a i-u- --------------------------------------- sebi’ayeyi neta mekīna yiḥats’iba iyu።
Deti čistia bicykle. እቶ--ቆ-- ን-ሽግለታታ- የ-ሩ---እዮም። እ-- ቆ-- ን------- የ---- እ--- እ-ም ቆ-ዑ ን-ሽ-ለ-ታ- የ-ሩ-ም እ-ም- --------------------------- እቶም ቆልዑ ንብሽግለታታት የጽሩዮም እዮም። 0
it-mi-k’o-i-- nib--h------at-----et-’-ru-omi iyomi። i---- k------ n---------------- y----------- i----- i-o-i k-o-i-u n-b-s-i-i-e-a-a-i y-t-’-r-y-m- i-o-i- --------------------------------------------------- itomi k’oli‘u nibishigiletatati yets’iruyomi iyomi።
Stará mama polieva kvety. ኣደይ -ባይ-ንዕ-ባ-ታት-ከተ--ዮ-ኢያ ። ኣ-- ዓ-- ን------ ከ---- ኢ- ። ኣ-ይ ዓ-ይ ን-ን-ባ-ት ከ-ስ-ዮ ኢ- ። -------------------------- ኣደይ ዓባይ ንዕንባባታት ከተስትዮ ኢያ ። 0
ad--i---b-yi--i‘-n-b-ba--t--k---s--iyo --- ። a---- ‘----- n------------- k--------- ī-- ። a-e-i ‘-b-y- n-‘-n-b-b-t-t- k-t-s-t-y- ī-a ። -------------------------------------------- adeyi ‘abayi ni‘inibabatati ketesitiyo īya ።
Deti upratujú detskú izbu. እቶ--ቆ---ን---ም ይ-----ለ--ልዎ- እዮ-። እ-- ቆ-- ን---- ይ----------- እ--- እ-ም ቆ-ዑ ን-ፍ-ም ይ-ር-(-ለ-ዕ-ዎ- እ-ም- ------------------------------- እቶም ቆልዑ ንክፍሎም ይሰርዑ(የለዓዕልዎ) እዮም። 0
i-omi------‘u nikifi---i -is---‘u--e---a‘-l---------i። i---- k------ n--------- y--------------------- i----- i-o-i k-o-i-u n-k-f-l-m- y-s-r-‘-(-e-e-a-i-i-o- i-o-i- ------------------------------------------------------ itomi k’oli‘u nikifilomi yiseri‘u(yele‘a‘iliwo) iyomi።
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. ሰብ-የ--ንጠረበ-- ---- (--ዓ--)እ-። ሰ---- ን----- ይ--- (--------- ሰ-ኣ-ይ ን-ረ-ዛ- ይ-ር- (-ለ-ዕ-)-ዩ- ---------------------------- ሰብኣየይ ንጠረበዛኡ ይሰርዖ (ክለዓዕሎ)እዩ። 0
s-bi-ay-y- -it-----e-a’-----er----(-i--‘-‘-l-)i-u። s--------- n------------ y------- (--------------- s-b-’-y-y- n-t-e-e-e-a-u y-s-r-‘- (-i-e-a-i-o-i-u- -------------------------------------------------- sebi’ayeyi nit’erebeza’u yiseri‘o (kile‘a‘ilo)iyu።
Dávam prádlo do práčky. ክ---ቲ-ኣ- -ሕ--- --ትዎ--እ-። ክ---- ኣ- መ---- የ---- እ-- ክ-ው-ቲ ኣ- መ-ጸ-ት የ-ት-ም እ-። ------------------------ ክዳውንቲ ኣብ መሕጸቢት የእትዎም እየ። 0
k-dawin------i -eh--t---b-ti-ye’--i---i -ye። k--------- a-- m------------ y--------- i--- k-d-w-n-t- a-i m-h-i-s-e-ī-i y-’-t-w-m- i-e- -------------------------------------------- kidawinitī abi meḥits’ebīti ye’itiwomi iye።
Vešiam prádlo. ኣ---- -ዳ-ንቲ --ጥሖ- --። ኣ- ነ- ክ---- ይ---- እ-- ኣ- ነ- ክ-ው-ቲ ይ-ጥ-ም እ-። --------------------- ኣነ ነቲ ክዳውንቲ ይሰጥሖም እየ። 0
ane --------aw-n-t- yis--’i-̣-m- -y-። a-- n--- k--------- y----------- i--- a-e n-t- k-d-w-n-t- y-s-t-i-̣-m- i-e- ------------------------------------- ane netī kidawinitī yiset’iḥomi iye።
Žehlím prádlo. ኣ--ነቲ-ክዳ-ን- የ--ር-ም እየ። ኣ- ነ- ክ---- የ----- እ-- ኣ- ነ- ክ-ው-ቲ የ-ታ-ሮ- እ-። ---------------------- ኣነ ነቲ ክዳውንቲ የስታርሮም እየ። 0
a----e-- k-da--n--- --s---r---m---ye። a-- n--- k--------- y----------- i--- a-e n-t- k-d-w-n-t- y-s-t-r-r-m- i-e- ------------------------------------- ane netī kidawinitī yesitariromi iye።
Okná sú špinavé. እ-----ኹ- ርሳ---እ--። እ-- መ--- ር--- እ--- እ-ም መ-ኹ- ር-ሕ- እ-ም- ------------------ እቶም መሳኹቲ ርሳሕት እዮም። 0
i--m- -e-a----- ---a----i--yo--። i---- m-------- r-------- i----- i-o-i m-s-h-u-ī r-s-h-i-i i-o-i- -------------------------------- itomi mesaẖutī risaḥiti iyomi።
Dlážka je špinavá. እቲ---- ርሳ- -ዩ። እ- መ-- ር-- እ-- እ- መ-ት ር-ሕ እ-። -------------- እቲ መሬት ርሳሕ እዩ። 0
it--m-r-ti--is-h-- i-u። i-- m----- r------ i--- i-ī m-r-t- r-s-h-i i-u- ----------------------- itī merēti risaḥi iyu።
Riad je špinavý. እ- --ሑ -------ሕ---። እ- ኣ-- ---- ር-- እ-- እ- ኣ-ሑ --ግ- ር-ሕ እ-። ------------------- እቲ ኣቕሑ -ምግቢ ርሳሕ እዩ። 0
i-ī a-̱’ih-u---i-ib--r-----i -y-። i-- a------- ------- r------ i--- i-ī a-̱-i-̣- --i-i-ī r-s-h-i i-u- --------------------------------- itī aḵ’iḥu -migibī risaḥi iyu።
Kto umýva okná? ነቲ መሳ---መን እዩ-ዘጸ--? ነ- መ--- መ- እ- ዘ---- ነ- መ-ኹ- መ- እ- ዘ-ር-? ------------------- ነቲ መሳኹቲ መን እዩ ዘጸርዮ? 0
netī---saẖ-------i-------ts-e--y-? n--- m-------- m--- i-- z---------- n-t- m-s-h-u-ī m-n- i-u z-t-’-r-y-? ----------------------------------- netī mesaẖutī meni iyu zets’eriyo?
Kto vysáva? መን -- -ሮ- -ልግ-? መ- እ- ዶ-- ዘ---- መ- እ- ዶ-ና ዘ-ግ-? --------------- መን እዩ ዶሮና ዘልግስ? 0
m----iy- d-r--a--eligis-? m--- i-- d----- z-------- m-n- i-u d-r-n- z-l-g-s-? ------------------------- meni iyu dorona zeligisi?
Kto umýva riad? መ---ዩ ኣ-ሑ -ግ----ጽ-? መ- እ- ኣ-- ም-- ዝ---- መ- እ- ኣ-ሑ ም-ቢ ዝ-ጽ-? ------------------- መን እዩ ኣቕሑ ምግቢ ዝሓጽብ? 0
m-n-------k---h-u---gi----i-̣-ts’---? m--- i-- a------- m----- z----------- m-n- i-u a-̱-i-̣- m-g-b- z-h-a-s-i-i- ------------------------------------- meni iyu aḵ’iḥu migibī ziḥats’ibi?

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !