Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   am ቤት ጽዳት

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [አስራ ስምንት]

18 [āsira siminiti]

ቤት ጽዳት

[yebēti ts’idati]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. ዛሬ ቅ-ሜ ነው። ዛ- ቅ-- ነ-- ዛ- ቅ-ሜ ነ-። ---------- ዛሬ ቅዳሜ ነው። 0
zarē--’----ē n-wi. z--- k------ n---- z-r- k-i-a-ē n-w-. ------------------ zarē k’idamē newi.
Dnes máme čas. ዛ---ኛ ጊ- --ን። ዛ- እ- ጊ- አ--- ዛ- እ- ጊ- አ-ን- ------------- ዛሬ እኛ ጊዜ አለን። 0
za-- -n---gīz--ā--n-. z--- i--- g--- ā----- z-r- i-y- g-z- ā-e-i- --------------------- zarē inya gīzē āleni.
Dnes upratujeme byt. ዛሬ -ኛ-ቤ- ---ዳ-ን። ዛ- እ- ቤ- እ------ ዛ- እ- ቤ- እ-ፀ-ለ-። ---------------- ዛሬ እኛ ቤት እናፀዳለን። 0
zar--i----b-t- i-a-----dal-n-. z--- i--- b--- i-------------- z-r- i-y- b-t- i-a-͟-’-d-l-n-. ------------------------------ zarē inya bēti inat͟s’edaleni.
Čistím kúpeľňu. እ--መታጠ-ያ---ን እያፀዳ- ነው። እ- መ---- ቤ-- እ---- ነ-- እ- መ-ጠ-ያ ቤ-ን እ-ፀ-ው ነ-። ---------------------- እኔ መታጠቢያ ቤቱን እያፀዳው ነው። 0
in- --t-t---ī---bē-u-- i-a-----d----new-. i-- m---------- b----- i----------- n---- i-ē m-t-t-e-ī-a b-t-n- i-a-͟-’-d-w- n-w-. ----------------------------------------- inē metat’ebīya bētuni iyat͟s’edawi newi.
Môj muž umýva auto. የእኔ--ል-መ-- -ያ---ነው የ-- ባ- መ-- እ--- ነ- የ-ኔ ባ- መ-ና እ-ጠ- ነ- ------------------ የእኔ ባል መኪና እያጠበ ነው 0
ye--nē---l- --k-na-i-a--ebe-n--i y----- b--- m----- i------- n--- y-’-n- b-l- m-k-n- i-a-’-b- n-w- -------------------------------- ye’inē bali mekīna iyat’ebe newi
Deti čistia bicykle. ልጆ- ----ች-----ዱ ናቸ-። ል-- ሳ----- እ--- ና--- ል-ቹ ሳ-ክ-ች- እ-ፀ- ና-ው- -------------------- ልጆቹ ሳይክሎችን እያፀዱ ናቸው። 0
l----h--s-yiki-ochi-i --at-s’-du ---he-i. l------ s------------ i--------- n------- l-j-c-u s-y-k-l-c-i-i i-a-͟-’-d- n-c-e-i- ----------------------------------------- lijochu sayikilochini iyat͟s’edu nachewi.
Stará mama polieva kvety. ሴት -ያ- --ቦቹን -ሃ-እያጠ-- --። ሴ- አ-- አ---- ው- እ---- ነ-- ሴ- አ-ቴ አ-ቦ-ን ው- እ-ጠ-ች ነ-። ------------------------- ሴት አያቴ አበቦቹን ውሃ እያጠጣች ነው። 0
sē-i-ā-a-- ā-e-o-hu-----ha-iyat--t’--hi-ne-i. s--- ā---- ā--------- w--- i----------- n---- s-t- ā-a-ē ā-e-o-h-n- w-h- i-a-’-t-a-h- n-w-. --------------------------------------------- sēti āyatē ābebochuni wiha iyat’et’achi newi.
Deti upratujú detskú izbu. ልጆ--የልጆች- -ፍል-እያጸዱ-ናቸው። ል-- የ---- ክ-- እ--- ና--- ል-ቹ የ-ጆ-ን ክ-ል እ-ጸ- ና-ው- ----------------------- ልጆቹ የልጆችን ክፍል እያጸዱ ናቸው። 0
l-j-c----el--och-ni--ifi-- -yats’edu-na---wi. l------ y---------- k----- i-------- n------- l-j-c-u y-l-j-c-i-i k-f-l- i-a-s-e-u n-c-e-i- --------------------------------------------- lijochu yelijochini kifili iyats’edu nachewi.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. ባ--የ--ን -ረዼ- እ----ነ-። ባ- የ--- ጠ--- እ--- ነ-- ባ- የ-ሱ- ጠ-ዼ- እ-ፀ- ነ-። --------------------- ባሌ የራሱን ጠረዼዛ እያፀዳ ነው። 0
ba-- yer-s-ni-t--r---- iy---s’--a ne-i. b--- y------- t------- i--------- n---- b-l- y-r-s-n- t-e-e-z- i-a-͟-’-d- n-w-. --------------------------------------- balē yerasuni t’ereዼza iyat͟s’eda newi.
Dávam prádlo do práčky. እ- ል-ሶ---ማ-ቢያ--ሽን--ስ---ያስገ-ው ነ-። እ- ል---- ማ--- ማ-- ው-- እ----- ነ-- እ- ል-ሶ-ን ማ-ቢ- ማ-ን ው-ጥ እ-ስ-ባ- ነ-። -------------------------------- እኔ ልብሶቹን ማጠቢያ ማሽን ውስጥ እያስገባው ነው። 0
in- li-i-o-hun--mat’eb-y- m--hin--wisi-’- iya-ig--aw- --wi. i-- l---------- m-------- m------ w------ i---------- n---- i-ē l-b-s-c-u-i m-t-e-ī-a m-s-i-i w-s-t-i i-a-i-e-a-i n-w-. ----------------------------------------------------------- inē libisochuni mat’ebīya mashini wisit’i iyasigebawi newi.
Vešiam prádlo. እ--ልብስ -ያ--- ነው። እ- ል-- እ---- ነ-- እ- ል-ስ እ-ሰ-ው ነ-። ---------------- እኔ ልብስ እያሰጣው ነው። 0
in--libi-i-iy-se-’awi -e-i. i-- l----- i--------- n---- i-ē l-b-s- i-a-e-’-w- n-w-. --------------------------- inē libisi iyaset’awi newi.
Žehlím prádlo. እ---ብሶቹ---የ--ስ-- --። እ- ል---- እ------ ነ-- እ- ል-ሶ-ን እ-ተ-ስ-ኝ ነ-። -------------------- እኔ ልብሶቹን እየተኮስኩኝ ነው። 0
i-- -i--s---un--iye------k--y---e-i. i-- l---------- i------------- n---- i-ē l-b-s-c-u-i i-e-e-o-i-u-y- n-w-. ------------------------------------ inē libisochuni iyetekosikunyi newi.
Okná sú špinavé. መ---ቹ--ሻ- ና-ው። መ---- ቆ-- ና--- መ-ኮ-ቹ ቆ-ሻ ና-ው- -------------- መስኮቶቹ ቆሻሻ ናቸው። 0
m-s-k---chu----s---ha--a-h---. m---------- k-------- n------- m-s-k-t-c-u k-o-h-s-a n-c-e-i- ------------------------------ mesikotochu k’oshasha nachewi.
Dlážka je špinavá. ወ-----ሻ-ነው። ወ-- ቆ-- ነ-- ወ-ሉ ቆ-ሻ ነ-። ----------- ወለሉ ቆሻሻ ነው። 0
w--e-u k-o-has-- ---i. w----- k-------- n---- w-l-l- k-o-h-s-a n-w-. ---------------------- welelu k’oshasha newi.
Riad je špinavý. መ--ቢ--እቃ----ሻ ነ-። መ---- እ-- ቆ-- ነ-- መ-ገ-ያ እ-ው ቆ-ሻ ነ-። ----------------- መመገቢያ እቃው ቆሻሻ ነው። 0
m--egeb-ya---’aw- k’--hasha -e-i. m--------- i----- k-------- n---- m-m-g-b-y- i-’-w- k-o-h-s-a n-w-. --------------------------------- memegebīya ik’awi k’oshasha newi.
Kto umýva okná? መስ--ቹን------ው -- --? መ----- የ----- ማ- ነ-- መ-ኮ-ቹ- የ-ያ-ዳ- ማ- ነ-? -------------------- መስኮቶቹን የሚያጸዳው ማን ነው? 0
mes--o--c------e-īyat-’--a-- m-ni n-wi? m------------ y------------- m--- n---- m-s-k-t-c-u-i y-m-y-t-’-d-w- m-n- n-w-? --------------------------------------- mesikotochuni yemīyats’edawi mani newi?
Kto vysáva? ወለ-ንስ-የ----- ማ----? ወ---- የ----- ማ- ነ-- ወ-ሉ-ስ የ-ጠ-ገ- ማ- ነ-? ------------------- ወለሉንስ የሚጠርገው ማን ነው? 0
we-e--ni------ī-’---g--i----i -e-i? w--------- y------------ m--- n---- w-l-l-n-s- y-m-t-e-i-e-i m-n- n-w-? ----------------------------------- welelunisi yemīt’erigewi mani newi?
Kto umýva riad? መመ-ቢያ--ቃው-ስ ---ጥበ- ማ- -ው? መ---- እ---- የ----- ማ- ነ-- መ-ገ-ያ እ-ው-ስ የ-ያ-በ- ማ- ነ-? ------------------------- መመገቢያ እቃውንስ የሚያጥበው ማን ነው? 0
m-m-g-bīya-ik’----isi y-m----’-b----m--- ne-i? m--------- i--------- y------------ m--- n---- m-m-g-b-y- i-’-w-n-s- y-m-y-t-i-e-i m-n- n-w-? ---------------------------------------------- memegebīya ik’awinisi yemīyat’ibewi mani newi?

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !