Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   sq Pastrim shtёpie

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [tetёmbёdhjetё]

Pastrim shtёpie

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. So- -shtё --shtunё. S-- ё---- e s------ S-t ё-h-ё e s-t-n-. ------------------- Sot ёshtё e shtunё. 0
Dnes máme čas. S-- k-mi -ohё. S-- k--- k---- S-t k-m- k-h-. -------------- Sot kemi kohё. 0
Dnes upratujeme byt. S--------o--ё s---pinё. S-- p-------- s-------- S-t p-s-r-j-ё s-t-p-n-. ----------------------- Sot pastrojmё shtёpinё. 0
Čistím kúpeľňu. Un-----troj-b---on. U-- p------ b------ U-ё p-s-r-j b-n-o-. ------------------- Unё pastroj banjon. 0
Môj muž umýva auto. Bur-- im---n -----ё-. B---- i- l-- m------- B-r-i i- l-n m-k-n-n- --------------------- Burri im lan makinёn. 0
Deti čistia bicykle. Fёm--ё- l-j-ё --ç-kle-a-. F------ l---- b---------- F-m-j-t l-j-ё b-ç-k-e-a-. ------------------------- Fёmijёt lajnё biçikletat. 0
Stará mama polieva kvety. Gjysh-- --it-lulet. G------ u--- l----- G-y-h-a u-i- l-l-t- ------------------- Gjyshja ujit lulet. 0
Deti upratujú detskú izbu. F---j ёt p--t-oj-- -h----. F---- ё- p-------- d------ F-m-j ё- p-s-r-j-ё d-o-ё-. -------------------------- Fёmij ёt pastrojnё dhomёn. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Bu----i- -a---on--a-ol-nё--e --k---i-. B---- i- p------ t-------- e s-------- B-r-i i- p-s-r-n t-v-l-n-n e s-k-i-i-. -------------------------------------- Burri im pastron tavolinёn e shkrimit. 0
Dávam prádlo do práčky. Fu- ---ba- -- l-v-t--çe. F-- r----- n- l--------- F-s r-o-a- n- l-v-t-i-e- ------------------------ Fus rrobat nё lavatriçe. 0
Vešiam prádlo. Va- r-o-at. V-- r------ V-r r-o-a-. ----------- Var rrobat. 0
Žehlím prádlo. Hek-ros---o-at. H------ r------ H-k-r-s r-o-a-. --------------- Hekuros rrobat. 0
Okná sú špinavé. D-i--re- ja-ё--ё pi---. D------- j--- t- p----- D-i-a-e- j-n- t- p-s-a- ----------------------- Dritaret janё tё pista. 0
Dlážka je špinavá. D-she-e-a ё-htё e pi-t-. D-------- ё---- e p----- D-s-e-e-a ё-h-ё e p-s-ё- ------------------------ Dyshemeja ёshtё e pistё. 0
Riad je špinavý. Enёt--an---ë--a-a-a. E--- j--- t- p------ E-ё- j-n- t- p-l-r-. -------------------- Enёt janë të palara. 0
Kto umýva okná? K-sh---la- -ri-ar-t? K--- i l-- d-------- K-s- i l-n d-i-a-e-? -------------------- Kush i lan dritaret? 0
Kto vysáva? K--h-e mer- pl--u-i-? K--- e m--- p-------- K-s- e m-r- p-u-u-i-? --------------------- Kush e merr pluhurin? 0
Kto umýva riad? Ku---- l-n e--t? K--- i l-- e---- K-s- i l-n e-ё-? ---------------- Kush i lan enёt? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !