Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   no Husvask

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [atten]

Husvask

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. I-d---er-----lørd--. I d-- e- d-- l------ I d-g e- d-t l-r-a-. -------------------- I dag er det lørdag. 0
Dnes máme čas. I -a- h-- v--t-d. I d-- h-- v- t--- I d-g h-r v- t-d- ----------------- I dag har vi tid. 0
Dnes upratujeme byt. I d-- vasker -i-leil-g-ete-. I d-- v----- v- l----------- I d-g v-s-e- v- l-i-i-h-t-n- ---------------------------- I dag vasker vi leiligheten. 0
Čistím kúpeľňu. J---v-s-e----d-t. J-- v----- b----- J-g v-s-e- b-d-t- ----------------- Jeg vasker badet. 0
Môj muž umýva auto. Manne--min v-ske--b--e-. M----- m-- v----- b----- M-n-e- m-n v-s-e- b-l-n- ------------------------ Mannen min vasker bilen. 0
Deti čistia bicykle. Bar-- vask----------. B---- v----- s------- B-r-a v-s-e- s-k-e-e- --------------------- Barna vasker syklene. 0
Stará mama polieva kvety. Bestem-r --n-er-bloms-ene. B------- v----- b--------- B-s-e-o- v-n-e- b-o-s-e-e- -------------------------- Bestemor vanner blomstene. 0
Deti upratujú detskú izbu. B--n---ydd-r--å-rom-et s---. B---- r----- p- r----- s---- B-r-a r-d-e- p- r-m-e- s-t-. ---------------------------- Barna rydder på rommet sitt. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M----n-----ry--e--p----r--eb----- -i--. M----- m-- r----- p- s----------- s---- M-n-e- m-n r-d-e- p- s-r-v-b-r-e- s-t-. --------------------------------------- Mannen min rydder på skrivebordet sitt. 0
Dávam prádlo do práčky. J-g putte- t---i---i vas-em-s-----. J-- p----- t-- i-- i v------------- J-g p-t-e- t-y i-n i v-s-e-a-k-n-n- ----------------------------------- Jeg putter tøy inn i vaskemaskinen. 0
Vešiam prádlo. Jeg--en--- opp ---. J-- h----- o-- t--- J-g h-n-e- o-p t-y- ------------------- Jeg henger opp tøy. 0
Žehlím prádlo. J-g ------- t-y. J-- s------ t--- J-g s-r-k-r t-y- ---------------- Jeg stryker tøy. 0
Okná sú špinavé. V-n-u--e-er-----n-. V------- e- s------ V-n-u-n- e- s-i-n-. ------------------- Vinduene er skitne. 0
Dlážka je špinavá. G----t e- s------t. G----- e- s-------- G-l-e- e- s-i-t-n-. ------------------- Gulvet er skittent. 0
Riad je špinavý. O----------r -k--te-. O-------- e- s------- O-p-a-k-n e- s-i-t-n- --------------------- Oppvasken er skitten. 0
Kto umýva okná? Hv---va-----v-n--en-? H--- v----- v-------- H-e- v-s-e- v-n-u-n-? --------------------- Hvem vasker vinduene? 0
Kto vysáva? Hvem-st-v-u--r? H--- s--------- H-e- s-ø-s-g-r- --------------- Hvem støvsuger? 0
Kto umýva riad? H--m -a- --p----e-? H--- t-- o--------- H-e- t-r o-p-a-k-n- ------------------- Hvem tar oppvasken? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !