Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   it Pulizie di casa

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [diciotto]

Pulizie di casa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Oggi-è -a-at-. O--- è s------ O-g- è s-b-t-. -------------- Oggi è sabato. 0
Dnes máme čas. Og-----b-amo ---p-. O--- a------ t----- O-g- a-b-a-o t-m-o- ------------------- Oggi abbiamo tempo. 0
Dnes upratujeme byt. Oggi-p--i-m- -’a-----a-e-t-. O--- p------ l-------------- O-g- p-l-a-o l-a-p-r-a-e-t-. ---------------------------- Oggi puliamo l’appartamento. 0
Čistím kúpeľňu. Io ----s-o-il--a---. I- p------ i- b----- I- p-l-s-o i- b-g-o- -------------------- Io pulisco il bagno. 0
Môj muž umýva auto. Mio ---it---u----e--a------in- /-------. M-- m----- p------ l- m------- / l------ M-o m-r-t- p-l-s-e l- m-c-h-n- / l-a-t-. ---------------------------------------- Mio marito pulisce la macchina / l’auto. 0
Deti čistia bicykle. I-----i-i--------no--- -icic-----. I b------ p-------- l- b---------- I b-m-i-i p-l-s-o-o l- b-c-c-e-t-. ---------------------------------- I bambini puliscono le biciclette. 0
Stará mama polieva kvety. L- -onna--n--ffi- i fio--. L- n---- a------- i f----- L- n-n-a a-n-f-i- i f-o-i- -------------------------- La nonna annaffia i fiori. 0
Deti upratujú detskú izbu. I--a----i m---on- -- or-----la---r----a-z-. I b------ m------ i- o----- l- l--- s------ I b-m-i-i m-t-o-o i- o-d-n- l- l-r- s-a-z-. ------------------------------------------- I bambini mettono in ordine la loro stanza. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M-o--ari-- ----e in o-dine--a sua s---van--. M-- m----- m---- i- o----- l- s-- s--------- M-o m-r-t- m-t-e i- o-d-n- l- s-a s-r-v-n-a- -------------------------------------------- Mio marito mette in ordine la sua scrivania. 0
Dávam prádlo do práčky. Me-t--l- -i---he--a-nella -ava--i-e. M---- l- b--------- n---- l--------- M-t-o l- b-a-c-e-i- n-l-a l-v-t-i-e- ------------------------------------ Metto la biancheria nella lavatrice. 0
Vešiam prádlo. S-e--- -l--ucat-. S----- i- b------ S-e-d- i- b-c-t-. ----------------- Stendo il bucato. 0
Žehlím prádlo. S--ro l- bi-nche-i-. S---- l- b---------- S-i-o l- b-a-c-e-i-. -------------------- Stiro la biancheria. 0
Okná sú špinavé. Le-f-n-stre----o---orche. L- f------- s--- s------- L- f-n-s-r- s-n- s-o-c-e- ------------------------- Le finestre sono sporche. 0
Dlážka je špinavá. I---a----n-o-è -----o. I- p-------- è s------ I- p-v-m-n-o è s-o-c-. ---------------------- Il pavimento è sporco. 0
Riad je špinavý. L- --o---l-- s-----p--c-e. L- s-------- s--- s------- L- s-o-i-l-e s-n- s-o-c-e- -------------------------- Le stoviglie sono sporche. 0
Kto umýva okná? Ch- ---i-c--l--f--es--e? C-- p------ l- f-------- C-i p-l-s-e l- f-n-s-r-? ------------------------ Chi pulisce le finestre? 0
Kto vysáva? C---sp----ra- /-C-i --ssa ---s---ap-l--re? C-- s-------- / C-- p---- l--------------- C-i s-o-v-r-? / C-i p-s-a l-a-p-r-p-l-e-e- ------------------------------------------ Chi spolvera? / Chi passa l’aspirapolvere? 0
Kto umýva riad? C------- - p-a-t-? C-- l--- i p------ C-i l-v- i p-a-t-? ------------------ Chi lava i piatti? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !