Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   fi Talon siivous

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [kahdeksantoista]

Talon siivous

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Tä---n--n -a----a-. T----- o- l-------- T-n-ä- o- l-u-n-a-. ------------------- Tänään on lauantai. 0
Dnes máme čas. Tänää--me-ll- o-----a-. T----- m----- o- a----- T-n-ä- m-i-l- o- a-k-a- ----------------------- Tänään meillä on aikaa. 0
Dnes upratujeme byt. Tänä-n -- --iv-am-e as-nnon. T----- m- s-------- a------- T-n-ä- m- s-i-o-m-e a-u-n-n- ---------------------------- Tänään me siivoamme asunnon. 0
Čistím kúpeľňu. M--- -ese- -----h--n--n. M--- p---- k------------ M-n- p-s-n k-l-y-u-n-e-. ------------------------ Minä pesen kylpyhuoneen. 0
Môj muž umýva auto. M-----mieh-n- pesee-au-o-. M---- m------ p---- a----- M-n-n m-e-e-i p-s-e a-t-n- -------------------------- Minun mieheni pesee auton. 0
Deti čistia bicykle. La-s---pese--- --l----ö--t. L----- p------ p----------- L-p-e- p-s-v-t p-l-u-y-r-t- --------------------------- Lapset pesevät polkupyörät. 0
Stará mama polieva kvety. M--mi--a--elee --k-t. M---- k------- k----- M-m-i k-s-e-e- k-k-t- --------------------- Mummi kastelee kukat. 0
Deti upratujú detskú izbu. Lap-et-s---oavat-l-s--n-u---e-. L----- s-------- l------------- L-p-e- s-i-o-v-t l-s-e-h-o-e-n- ------------------------------- Lapset siivoavat lastenhuoneen. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M-nun -i-h-ni-siiv--- --ne- k-r--i-uspöy-ä--ä. M---- m------ s------ h---- k----------------- M-n-n m-e-e-i s-i-o-a h-n-n k-r-o-t-s-ö-t-n-ä- ---------------------------------------------- Minun mieheni siivoaa hänen kirjoituspöytänsä. 0
Dávam prádlo do práčky. Mi-- lai--n py-----pyykkik-n-eseen. M--- l----- p----- p--------------- M-n- l-i-a- p-y-i- p-y-k-k-n-e-e-n- ----------------------------------- Minä laitan pyykin pyykkikoneeseen. 0
Vešiam prádlo. M--ä -ip-s-a- py-k--. M--- r------- p------ M-n- r-p-s-a- p-y-i-. --------------------- Minä ripustan pyykit. 0
Žehlím prádlo. Minä s-l-t-- -y---t. M--- s------ p------ M-n- s-l-t-n p-y-i-. -------------------- Minä silitän pyykit. 0
Okná sú špinavé. I-k--a----at -ik-i-et. I------ o--- l-------- I-k-n-t o-a- l-k-i-e-. ---------------------- Ikkunat ovat likaiset. 0
Dlážka je špinavá. L--t-- o- li-a--en. L----- o- l-------- L-t-i- o- l-k-i-e-. ------------------- Lattia on likainen. 0
Riad je špinavý. A-t-at o--t lik-i--a. A----- o--- l-------- A-t-a- o-a- l-k-i-i-. --------------------- Astiat ovat likaisia. 0
Kto umýva okná? K-k- -es-e -kkun-t? K--- p---- i------- K-k- p-s-e i-k-n-t- ------------------- Kuka pesee ikkunat? 0
Kto vysáva? Ku-- -mur-i? K--- i------ K-k- i-u-o-? ------------ Kuka imuroi? 0
Kto umýva riad? K-k- t-skaa ast-at? K--- t----- a------ K-k- t-s-a- a-t-a-? ------------------- Kuka tiskaa astiat? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !