Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ro Curăţenia în casă

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [optsprezece]

Curăţenia în casă

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. A-tăzi --te sâm----. Astăzi este sâmbătă. A-t-z- e-t- s-m-ă-ă- -------------------- Astăzi este sâmbătă. 0
Dnes máme čas. A--ăzi--v-m ti-p. Astăzi avem timp. A-t-z- a-e- t-m-. ----------------- Astăzi avem timp. 0
Dnes upratujeme byt. A-t--i -u-ăţ-- -o-uin--. Astăzi curăţăm locuinţa. A-t-z- c-r-ţ-m l-c-i-ţ-. ------------------------ Astăzi curăţăm locuinţa. 0
Čistím kúpeľňu. Eu cu-ă--b-i-. Eu curăţ baia. E- c-r-ţ b-i-. -------------- Eu curăţ baia. 0
Môj muž umýva auto. S-ţul-m------l- -aşina. Soţul meu spală maşina. S-ţ-l m-u s-a-ă m-ş-n-. ----------------------- Soţul meu spală maşina. 0
Deti čistia bicykle. C--iii-c-r-ţă-bic------le. Copiii curăţă bicicletele. C-p-i- c-r-ţ- b-c-c-e-e-e- -------------------------- Copiii curăţă bicicletele. 0
Stará mama polieva kvety. B--i-a -dă-f-or--e. Bunica udă florile. B-n-c- u-ă f-o-i-e- ------------------- Bunica udă florile. 0
Deti upratujú detskú izbu. Co-iii st-ân- -n---mer----p-i---. Copiii strâng în camera copiilor. C-p-i- s-r-n- î- c-m-r- c-p-i-o-. --------------------------------- Copiii strâng în camera copiilor. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. S---l-me---ş---trânge-p- --r-u. Soţul meu îşi strânge pe birou. S-ţ-l m-u î-i s-r-n-e p- b-r-u- ------------------------------- Soţul meu îşi strânge pe birou. 0
Dávam prádlo do práčky. Eu b----u---e-în m-ş----de--pă--t. Eu bag rufele în maşina de spălat. E- b-g r-f-l- î- m-ş-n- d- s-ă-a-. ---------------------------------- Eu bag rufele în maşina de spălat. 0
Vešiam prádlo. E--înti-d r----e. Eu întind rufele. E- î-t-n- r-f-l-. ----------------- Eu întind rufele. 0
Žehlím prádlo. E- c--c-r-fele. Eu calc rufele. E- c-l- r-f-l-. --------------- Eu calc rufele. 0
Okná sú špinavé. F--e--r-l---u-t--u--a--. Ferestrele sunt murdare. F-r-s-r-l- s-n- m-r-a-e- ------------------------ Ferestrele sunt murdare. 0
Dlážka je špinavá. P-de-ua--ste mu-da-ă. Podeaua este murdară. P-d-a-a e-t- m-r-a-ă- --------------------- Podeaua este murdară. 0
Riad je špinavý. V--e-e--un- -----re. Vasele sunt murdare. V-s-l- s-n- m-r-a-e- -------------------- Vasele sunt murdare. 0
Kto umýva okná? Cin- c--ă---fe---t-e--? Cine curăţă ferestrele? C-n- c-r-ţ- f-r-s-r-l-? ----------------------- Cine curăţă ferestrele? 0
Kto vysáva? C-n--as-i-- p-af--? Cine aspiră praful? C-n- a-p-r- p-a-u-? ------------------- Cine aspiră praful? 0
Kto umýva riad? Ci-- --a----a-el-? Cine spală vasele? C-n- s-a-ă v-s-l-? ------------------ Cine spală vasele? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !