Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   de Hausputz

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [achtzehn]

Hausputz

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nemčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. He--- i-- S------. Heute ist Samstag. 0
Dnes máme čas. He--- h---- w-- Z---. Heute haben wir Zeit. 0
Dnes upratujeme byt. He--- p----- w-- d-- W------. Heute putzen wir die Wohnung. 0
Čistím kúpeľňu. Ic- p---- d-- B--. Ich putze das Bad. 0
Môj muž umýva auto. Me-- M--- w----- d-- A---. Mein Mann wäscht das Auto. 0
Deti čistia bicykle. Di- K----- p----- d-- F--------. Die Kinder putzen die Fahrräder. 0
Stará mama polieva kvety. Om- g---- d-- B-----. Oma gießt die Blumen. 0
Deti upratujú detskú izbu. Di- K----- r----- d-- K----------- a--. Die Kinder räumen das Kinderzimmer auf. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Me-- M--- r---- s----- S----------- a--. Mein Mann räumt seinen Schreibtisch auf. 0
Dávam prádlo do práčky. Ic- s----- d-- W----- i- d-- W------------. Ich stecke die Wäsche in die Waschmaschine. 0
Vešiam prádlo. Ic- h---- d-- W----- a--. Ich hänge die Wäsche auf. 0
Žehlím prádlo. Ic- b----- d-- W-----. Ich bügele die Wäsche. 0
Okná sú špinavé. Di- F------ s--- s--------. Die Fenster sind schmutzig. 0
Dlážka je špinavá. De- F------- i-- s--------. Der Fußboden ist schmutzig. 0
Riad je špinavý. Da- G------- i-- s--------. Das Geschirr ist schmutzig. 0
Kto umýva okná? We- p---- d-- F------? Wer putzt die Fenster? 0
Kto vysáva? We- s---- S----? Wer saugt Staub? 0
Kto umýva riad? We- s---- d-- G-------? Wer spült das Geschirr? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !