Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ca Fer neteja

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [divuit]

Fer neteja

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. A-ui -s di-sabte. Avui és dissabte. A-u- é- d-s-a-t-. ----------------- Avui és dissabte. 0
Dnes máme čas. Av-- --------m--. Avui tenim temps. A-u- t-n-m t-m-s- ----------------- Avui tenim temps. 0
Dnes upratujeme byt. A--i -ete--m l-a-ar-amen-. Avui netegem l’apartament. A-u- n-t-g-m l-a-a-t-m-n-. -------------------------- Avui netegem l’apartament. 0
Čistím kúpeľňu. J- n---jo la--a---- de-bany. Jo netejo la cambra de bany. J- n-t-j- l- c-m-r- d- b-n-. ---------------------------- Jo netejo la cambra de bany. 0
Môj muž umýva auto. El m-- --rit--e-ta e- -o---. El meu marit renta el cotxe. E- m-u m-r-t r-n-a e- c-t-e- ---------------------------- El meu marit renta el cotxe. 0
Deti čistia bicykle. E-- ---s --te--n l-- b--icl-te-. Els nens netegen les bicicletes. E-s n-n- n-t-g-n l-s b-c-c-e-e-. -------------------------------- Els nens netegen les bicicletes. 0
Stará mama polieva kvety. L’àvi----ga-l-----o--. L’àvia rega les flors. L-à-i- r-g- l-s f-o-s- ---------------------- L’àvia rega les flors. 0
Deti upratujú detskú izbu. E---nen---r--ne----h----a-ió d-l- ----. Els nens ordenen l’habitació dels nens. E-s n-n- o-d-n-n l-h-b-t-c-ó d-l- n-n-. --------------------------------------- Els nens ordenen l’habitació dels nens. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. E----- m--it --dena el -e- es--ip--r-. El meu marit ordena el seu escriptori. E- m-u m-r-t o-d-n- e- s-u e-c-i-t-r-. -------------------------------------- El meu marit ordena el seu escriptori. 0
Dávam prádlo do práčky. (Jo)--os--l- rob--a----re---d--a. (Jo) poso la roba a la rentadora. (-o- p-s- l- r-b- a l- r-n-a-o-a- --------------------------------- (Jo) poso la roba a la rentadora. 0
Vešiam prádlo. (J-- es--nc----ro--. (Jo) estenc la roba. (-o- e-t-n- l- r-b-. -------------------- (Jo) estenc la roba. 0
Žehlím prádlo. (-o)--lan-o -------. (Jo) planxo la roba. (-o- p-a-x- l- r-b-. -------------------- (Jo) planxo la roba. 0
Okná sú špinavé. Les fi--s-r-- e--a- b--tes. Les finestres estan brutes. L-s f-n-s-r-s e-t-n b-u-e-. --------------------------- Les finestres estan brutes. 0
Dlážka je špinavá. El -e--a---t- -r-t. El terra està brut. E- t-r-a e-t- b-u-. ------------------- El terra està brut. 0
Riad je špinavý. L- v-ixe-l-----bru-a. La vaixella és bruta. L- v-i-e-l- é- b-u-a- --------------------- La vaixella és bruta. 0
Kto umýva okná? Qui-net-ja --s----e-t-e-? Qui neteja les finestres? Q-i n-t-j- l-s f-n-s-r-s- ------------------------- Qui neteja les finestres? 0
Kto vysáva? Q-i pa-s- ---sp--a-or-? Qui passa l’aspiradora? Q-i p-s-a l-a-p-r-d-r-? ----------------------- Qui passa l’aspiradora? 0
Kto umýva riad? Qui -e--a la -aix-lla? Qui renta la vaixella? Q-i r-n-a l- v-i-e-l-? ---------------------- Qui renta la vaixella? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !