Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ka სახლის დალაგება

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [თვრამეტი]

18 [tvramet\'i]

სახლის დალაგება

[sakhlis dalageba]

slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. დღ-- შ------. დღეს შაბათია. 0
d---- s-------. dg--- s-------. dghes shabatia. d-h-s s-a-a-i-. --------------.
Dnes máme čas. დღ-- დ-- გ-----. დღეს დრო გვაქვს. 0
d---- d-- g-----. dg--- d-- g-----. dghes dro gvakvs. d-h-s d-o g-a-v-. ----------------.
Dnes upratujeme byt. დღ-- ბ---- ვ-------. დღეს ბინას ვალაგებთ. 0
d---- b---- v-------. dg--- b---- v-------. dghes binas valagebt. d-h-s b-n-s v-l-g-b-. --------------------.
Čistím kúpeľňu. მე ვ----- ა-------. მე ვწმენდ აბაზანას. 0
m- v--'m--- a-------. me v------- a-------. me vts'mend abazanas. m- v-s'm-n- a-a-a-a-. ------'-------------.
Môj muž umýva auto. ჩე-- ქ---- რ------ მ-------. ჩემი ქმარი რეცხავს მანქანას. 0
c---- k---- r-------- m-------. ch--- k---- r-------- m-------. chemi kmari retskhavs mankanas. c-e-i k-a-i r-t-k-a-s m-n-a-a-. ------------------------------.
Deti čistia bicykle. ბა------ წ------ ვ-----------. ბავშვები წმენდენ ველოსიპედებს. 0
b-------- t-'m----- v------'e----. ba------- t-------- v------------. bavshvebi ts'menden velosip'edebs. b-v-h-e-i t-'m-n-e- v-l-s-p'e-e-s. ------------'--------------'-----.
Stará mama polieva kvety. ბე--- რ----- ყ--------. ბებია რწყავს ყვავილებს. 0
b---- r--'q--- q--------. be--- r------- q--------. bebia rts'qavs qvavilebs. b-b-a r-s'q-v- q-a-i-e-s. ---------'--------------.
Deti upratujú detskú izbu. ბა------ ს------- ო---- ა-------. ბავშვები საბავშვო ოთახს ალაგებენ. 0
b-------- s-------- o----- a-------. ba------- s-------- o----- a-------. bavshvebi sabavshvo otakhs alageben. b-v-h-e-i s-b-v-h-o o-a-h- a-a-e-e-. -----------------------------------.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. ჩე-- ქ---- თ---- ს---- მ------ ა------. ჩემი ქმარი თავის საწერ მაგიდას ალაგებს. 0
c---- k---- t---- s---'e- m------ a------. ch--- k---- t---- s------ m------ a------. chemi kmari tavis sats'er magidas alagebs. c-e-i k-a-i t-v-s s-t-'e- m-g-d-s a-a-e-s. ----------------------'------------------.
Dávam prádlo do práčky. მე ვ--- ს------ ს----- მ--------. მე ვდებ სარეცხს სარეცხ მანქანაში. 0
m- v--- s-------- s------- m---------. me v--- s-------- s------- m---------. me vdeb saretskhs saretskh mankanashi. m- v-e- s-r-t-k-s s-r-t-k- m-n-a-a-h-. -------------------------------------.
Vešiam prádlo. მე ვ--- თ-------. მე ვფენ თეთრეულს. 0
m- v--- t-------. me v--- t-------. me vpen tetreuls. m- v-e- t-t-e-l-. ----------------.
Žehlím prádlo. მე ვ------ თ-------. მე ვაუთოებ თეთრეულს. 0
m- v------ t-------. me v------ t-------. me vautoeb tetreuls. m- v-u-o-b t-t-e-l-. -------------------.
Okná sú špinavé. ფა------ ჭ--------. ფანჯრები ჭუჭყიანია. 0
p------- c-'u--'q-----. pa------ c------------. panjrebi ch'uch'qiania. p-n-r-b- c-'u-h'q-a-i-. -----------'---'------.
Dlážka je špinavá. ია---- ჭ--------. იატაკი ჭუჭყიანია. 0
i--'a-'i c-'u--'q-----. ia------ c------------. iat'ak'i ch'uch'qiania. i-t'a-'i c-'u-h'q-a-i-. ---'--'----'---'------.
Riad je špinavý. ჭუ----- ჭ--------. ჭურჭელი ჭუჭყიანია. 0
c-'u---'e-- c-'u--'q-----. ch--------- c------------. ch'urch'eli ch'uch'qiania. c-'u-c-'e-i c-'u-h'q-a-i-. --'----'------'---'------.
Kto umýva okná? ვი- წ----- ფ-------? ვინ წმენდს ფანჯრებს? 0
v-- t-'m---- p-------? vi- t------- p-------? vin ts'mends panjrebs? v-n t-'m-n-s p-n-r-b-? ------'--------------?
Kto vysáva? ვი- ი---- მ----- მ------------? ვინ იღებს მტვერს მტვერსასრუტით? 0
v-- i----- m-'v--- m-'v--------'i-? vi- i----- m------ m--------------? vin ighebs mt'vers mt'versasrut'it? v-n i-h-b- m-'v-r- m-'v-r-a-r-t'i-? -------------'-------'---------'--?
Kto umýva riad? ვი- რ------ ჭ------? ვინ რეცხავს ჭურჭელს? 0
v-- r-------- c-'u---'e--? vi- r-------- c----------? vin retskhavs ch'urch'els? v-n r-t-k-a-s c-'u-c-'e-s? ----------------'----'---?

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !