Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   be Прыбіранне ў доме

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [васемнаццаць]

18 [vasemnatstsats’]

Прыбіранне ў доме

[Prybіranne u dome]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Dnes je sobota. С-ння-с--о-а. С---- с------ С-н-я с-б-т-. ------------- Сёння субота. 0
S-n-y--s-bot-. S----- s------ S-n-y- s-b-t-. -------------- Sennya subota.
Dnes máme čas. С---я-- на--ё--- в-л-ны -ас. С---- ў н-- ё--- в----- ч--- С-н-я ў н-с ё-ц- в-л-н- ч-с- ---------------------------- Сёння ў нас ёсць вольны час. 0
Se-n-a-------yo--s- v-l’-y---a-. S----- u n-- y----- v----- c---- S-n-y- u n-s y-s-s- v-l-n- c-a-. -------------------------------- Sennya u nas yosts’ vol’ny chas.
Dnes upratujeme byt. С-ння-м----ыб--аем у-к-ат-р-. С---- м- п-------- у к------- С-н-я м- п-ы-і-а-м у к-а-э-ы- ----------------------------- Сёння мы прыбіраем у кватэры. 0
Senny---y--r--і---m u-k-a-er-. S----- m- p-------- u k------- S-n-y- m- p-y-і-a-m u k-a-e-y- ------------------------------ Sennya my prybіraem u kvatery.
Čistím kúpeľňu. Я п-ы-----ся ў ----ы--па-оі. Я п--------- ў в----- п----- Я п-ы-і-а-с- ў в-н-ы- п-к-і- ---------------------------- Я прыбіраюся ў ванным пакоі. 0
Y---ry-і-a-u-ya-u va---m-pak-і. Y- p----------- u v----- p----- Y- p-y-і-a-u-y- u v-n-y- p-k-і- ------------------------------- Ya prybіrayusya u vannym pakoі.
Môj muž umýva auto. Мой--уж-мые----ын-. М-- м-- м-- м------ М-й м-ж м-е м-ш-н-. ------------------- Мой муж мые машыну. 0
Moy mu---my--m-----u. M-- m--- m-- m------- M-y m-z- m-e m-s-y-u- --------------------- Moy muzh mye mashynu.
Deti čistia bicykle. Дз-ц- мыю-ь--ел-с--еды. Д---- м---- в---------- Д-е-і м-ю-ь в-л-с-п-д-. ----------------------- Дзеці мыюць веласiпеды. 0
D-ets--m-yu-----e-------y. D----- m------ v---------- D-e-s- m-y-t-’ v-l-s-p-d-. -------------------------- Dzetsі myyuts’ velasipedy.
Stará mama polieva kvety. Б---ля па--вае---ет--. Б----- п------ к------ Б-б-л- п-л-в-е к-е-к-. ---------------------- Бабуля палівае кветкі. 0
Bab--y- p--і--e k-e---. B------ p------ k------ B-b-l-a p-l-v-e k-e-k-. ----------------------- Babulya palіvae kvetkі.
Deti upratujú detskú izbu. Дз-ці пры--ра-цца ---зіцяч-м --к-і. Д---- п---------- ў д------- п----- Д-е-і п-ы-і-а-ц-а ў д-і-я-ы- п-к-і- ----------------------------------- Дзеці прыбіраюцца ў дзіцячым пакоі. 0
Dz-t-і--r--і-ay-t---a-u -zі----c-ym -ako-. D----- p------------- u d---------- p----- D-e-s- p-y-і-a-u-s-s- u d-і-s-a-h-m p-k-і- ------------------------------------------ Dzetsі prybіrayutstsa u dzіtsyachym pakoі.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Мой-муж---ы--ра-цц---а-п--ьмо-ы--ст-ле. М-- м-- п---------- н- п-------- с----- М-й м-ж п-ы-і-а-ц-а н- п-с-м-в-м с-а-е- --------------------------------------- Мой муж прыбіраецца на пісьмовым стале. 0
Moy mu-----y---a--st---n- pі-’mo-y---tal-. M-- m--- p------------ n- p-------- s----- M-y m-z- p-y-і-a-t-t-a n- p-s-m-v-m s-a-e- ------------------------------------------ Moy muzh prybіraetstsa na pіs’movym stale.
Dávam prádlo do práčky. Я кл-----я---ну----раль--- -ашы-у. Я к---- б------ ў п------- м------ Я к-а-у б-л-з-у ў п-а-ь-у- м-ш-н-. ---------------------------------- Я кладу бялізну ў пральную машыну. 0
Ya-k---- ---lіzn--u-pr---nuyu mash--u. Y- k---- b------- u p-------- m------- Y- k-a-u b-a-і-n- u p-a-’-u-u m-s-y-u- -------------------------------------- Ya kladu byalіznu u pral’nuyu mashynu.
Vešiam prádlo. Я-р-з-е--аю---ліз-у. Я р-------- б------- Я р-з-е-в-ю б-л-з-у- -------------------- Я развешваю бялізну. 0
Ya-raz----va-u--y---zn-. Y- r---------- b-------- Y- r-z-e-h-a-u b-a-і-n-. ------------------------ Ya razveshvayu byalіznu.
Žehlím prádlo. Я пр-------л--ну. Я п----- б------- Я п-а-у- б-л-з-у- ----------------- Я прасую бялізну. 0
Y---r--uyu --alіznu. Y- p------ b-------- Y- p-a-u-u b-a-і-n-. -------------------- Ya prasuyu byalіznu.
Okná sú špinavé. Во-ны --уд--я. В---- б------- В-к-ы б-у-н-я- -------------- Вокны брудныя. 0
V-k-y-----n--a. V---- b-------- V-k-y b-u-n-y-. --------------- Vokny brudnyya.
Dlážka je špinavá. П--лога -ру-ная. П------ б------- П-д-о-а б-у-н-я- ---------------- Падлога брудная. 0
P-d-o-a-b----a-a. P------ b-------- P-d-o-a b-u-n-y-. ----------------- Padloga brudnaya.
Riad je špinavý. П--уд -руд--. П---- б------ П-с-д б-у-н-. ------------- Посуд брудны. 0
P-s-d--r-d--. P---- b------ P-s-d b-u-n-. ------------- Posud brudny.
Kto umýva okná? Хт--па----во-н-? Х-- п---- в----- Х-о п-м-е в-к-ы- ---------------- Хто памые вокны? 0
K-t----mye--o---? K--- p---- v----- K-t- p-m-e v-k-y- ----------------- Khto pamye vokny?
Kto vysáva? Хт------- -ы----сіць? Х-- б---- п---------- Х-о б-д-е п-л-с-с-ц-? --------------------- Хто будзе пыласосіць? 0
K--- -u-ze ----so----’? K--- b---- p----------- K-t- b-d-e p-l-s-s-t-’- ----------------------- Khto budze pylasosіts’?
Kto umýva riad? Хто п-мые -о---? Х-- п---- п----- Х-о п-м-е п-с-д- ---------------- Хто памые посуд? 0
Khto -a-ye-p-s-d? K--- p---- p----- K-t- p-m-e p-s-d- ----------------- Khto pamye posud?

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !