Slovníček fráz

sk Šport   »   ti ስፖርት

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [ኣርብዓንትሽዓተን]

49 [aribi‘anitishi‘ateni]

ስፖርት

[siporiti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Športuješ? ስ-ርት-ት-ብ----? ስ--- ት--- ዲ-- ስ-ር- ት-ብ- ዲ-? ------------- ስፖርት ትገብር ዲኻ? 0
s--oriti-t-geb-ri-dī-̱-? s------- t------- d----- s-p-r-t- t-g-b-r- d-h-a- ------------------------ siporiti tigebiri dīẖa?
Áno, musím sa hýbať. እ---ንቓ-ቐስ ኣ-ኒ። እ- ክ----- ኣ--- እ- ክ-ቓ-ቐ- ኣ-ኒ- -------------- እወ ክንቓሳቐስ ኣለኒ። 0
iw----n-k---s----esi-al---። i-- k--------------- a----- i-e k-n-k-’-s-k-’-s- a-e-ī- --------------------------- iwe kiniḵ’asaḵ’esi alenī።
Chodím do športového klubu. ኣ--ኣ- ና--ስ-ር--ክለ--ኢየ ዝጻወት። ኣ- ኣ- ና- ስ--- ክ-- ኢ- ዝ---- ኣ- ኣ- ና- ስ-ር- ክ-ብ ኢ- ዝ-ወ-። -------------------------- ኣነ ኣብ ናይ ስፖርት ክለብ ኢየ ዝጻወት። 0
an- ab--nay---i---i-- k-leb- -y- z--s’-we--። a-- a-- n--- s------- k----- ī-- z---------- a-e a-i n-y- s-p-r-t- k-l-b- ī-e z-t-’-w-t-። -------------------------------------------- ane abi nayi siporiti kilebi īye zits’aweti።
Hráme futbal. ን-----ሾ-እ-ሪ ኢ---ጻ--። ን-- ክ-- እ-- ኢ- ን---- ን-ና ክ-ሾ እ-ሪ ኢ- ን-ወ-። -------------------- ንሕና ክዑሾ እግሪ ኢና ንጻወት። 0
ni--ina ---u--- i-ir- īn---i-s’-weti። n------ k------ i---- ī-- n---------- n-h-i-a k-‘-s-o i-i-ī ī-a n-t-’-w-t-። ------------------------------------- niḥina ki‘usho igirī īna nits’aweti።
Niekedy plávame. ሓ- ሓደ-ግዜ-ንሕ---። ሓ- ሓ- ግ- ን----- ሓ- ሓ- ግ- ን-ም-ስ- --------------- ሓደ ሓደ ግዜ ንሕምብስ። 0
ḥad---̣ad---iz--ni---m-bis-። h---- h---- g--- n----------- h-a-e h-a-e g-z- n-h-i-i-i-i- ----------------------------- ḥade ḥade gizē niḥimibisi።
Alebo sa bicyklujeme. ወ- ብሽግለ- ----። ወ- ብ---- ን---- ወ- ብ-ግ-ታ ን-ው-። -------------- ወይ ብሽግለታ ንዝውር። 0
w-yi ----igil-ta n-----ri። w--- b---------- n-------- w-y- b-s-i-i-e-a n-z-w-r-። -------------------------- weyi bishigileta niziwiri።
V našom meste máme futbalový štadión. ኣ--ከ-ማ- --ድዮ- --ሶ --። ኣ- ከ--- ስ---- ኩ-- ኣ-- ኣ- ከ-ማ- ስ-ድ-ን ኩ-ሶ ኣ-። --------------------- ኣብ ከተማና ስቴድዮን ኩዑሶ ኣሎ። 0
abi ke--ma-- s-----y-n- ku‘uso-a--። a-- k------- s--------- k----- a--- a-i k-t-m-n- s-t-d-y-n- k-‘-s- a-o- ----------------------------------- abi ketemana sitēdiyoni ku‘uso alo።
Máme tu aj plaváreň so saunou. መሕ-በሲ -ታ-እውን-ኣሎ መ---- ቦ- እ-- ኣ- መ-ም-ሲ ቦ- እ-ን ኣ- --------------- መሕምበሲ ቦታ እውን ኣሎ 0
me-̣---b--ī--o-a --in--alo m---------- b--- i---- a-- m-h-i-i-e-ī b-t- i-i-i a-o -------------------------- meḥimibesī bota iwini alo
Máme aj golfové ihrisko. ከም- -----ዋ- ጎል- ኣ። ከ-- ድ- ም--- ጎ-- ኣ- ከ-ኡ ድ- ም-ዋ- ጎ-ፍ ኣ- ------------------ ከምኡ ድማ ምጽዋቲ ጎልፍ ኣ። 0
ke---u ---- m--s’------go---- -። k----- d--- m--------- g----- a- k-m-’- d-m- m-t-’-w-t- g-l-f- a- -------------------------------- kemi’u dima mits’iwatī golifi a።
Čo dávajú v televízii? ኣብ--ለቪዦ-----ይ---- -ሎ? ኣ- ተ---- እ--- ም-- ኣ-- ኣ- ተ-ቪ-ን እ-ታ- ም-ብ ኣ-? --------------------- ኣብ ተለቪዦን እንታይ ምደብ ኣሎ? 0
a-- te---īz--n----it--i--id-bi ---? a-- t---------- i------ m----- a--- a-i t-l-v-z-o-i i-i-a-i m-d-b- a-o- ----------------------------------- abi televīzhoni initayi midebi alo?
Práve dávajú futbal. ሕጂ-ወታ -----ግሪ -ኸ-ድ-ኣሎ። ሕ---- ኩ-- እ-- ይ--- ኣ-- ሕ-ጸ-ታ ኩ-ሶ እ-ሪ ይ-ይ- ኣ-። ---------------------- ሕጂጸወታ ኩዑሶ እግሪ ይኸይድ ኣሎ። 0
ḥ--ī--’ew-t- k-‘-s- -g-rī-y----yi-----o። h------------ k----- i---- y-------- a--- h-i-ī-s-e-e-a k-‘-s- i-i-ī y-h-e-i-i a-o- ----------------------------------------- ḥijīts’eweta ku‘uso igirī yiẖeyidi alo።
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. እ- ጀርመናዊ- -ንታ--ንጻር እታ እን-ሊዛዊት--ን- ይ--ቱ--ሎው። እ- ጀ----- ጋ-- ኣ--- እ- እ------ ጋ-- ይ--- ኣ--- እ- ጀ-መ-ዊ- ጋ-ታ ኣ-ጻ- እ- እ-ግ-ዛ-ት ጋ-ታ ይ-ወ- ኣ-ው- ------------------------------------------- እታ ጀርመናዊት ጋንታ ኣንጻር እታ እንግሊዛዊት ጋንታ ይጻወቱ ኣሎው። 0
i-- -er----awī---g----a an--s-a-----a-------ī-aw-t--g-n--- -it--a-----alow-። i-- j----------- g----- a-------- i-- i------------ g----- y--------- a----- i-a j-r-m-n-w-t- g-n-t- a-i-s-a-i i-a i-i-i-ī-a-ī-i g-n-t- y-t-’-w-t- a-o-i- ---------------------------------------------------------------------------- ita jerimenawīti ganita anits’ari ita inigilīzawīti ganita yits’awetu alowi።
Kto vyhráva? መን -ስዕር? መ- ት---- መ- ት-ዕ-? -------- መን ትስዕር? 0
m-ni tis-‘-ri? m--- t-------- m-n- t-s-‘-r-? -------------- meni tisi‘iri?
Netuším. ኣይፈል-ን እ-። ኣ----- እ-- ኣ-ፈ-ጥ- እ-። ---------- ኣይፈልጥን እየ። 0
ayif--it--ni-iye። a----------- i--- a-i-e-i-’-n- i-e- ----------------- ayifelit’ini iye።
V tomto momente je to nerozhodne. ክሳ- -ጂ ማዕ---የ- -ለ-። ክ-- ሕ- ማ-- ኢ-- ዘ--- ክ-ብ ሕ- ማ-ረ ኢ-ን ዘ-ዋ- ------------------- ክሳብ ሕጂ ማዕረ ኢየን ዘለዋ። 0
ki-----h-i-ī m-‘ire -y-ni-z--ewa። k----- h---- m----- ī---- z------ k-s-b- h-i-ī m-‘-r- ī-e-i z-l-w-። --------------------------------- kisabi ḥijī ma‘ire īyeni zelewa።
Rozhodca je z Belgicka. እ- ፈ-- -ብ-ብ-ጂ-- ---። እ- ፈ-- ካ- ብ---- ኢ- ። እ- ፈ-ዲ ካ- ብ-ጂ-ዊ ኢ- ። -------------------- እቲ ፈራዲ ካብ ብለጂማዊ ኢዩ ። 0
i---fe-adī -a-i b--ejīm--ī--yu ። i-- f----- k--- b--------- ī-- ። i-ī f-r-d- k-b- b-l-j-m-w- ī-u ። -------------------------------- itī feradī kabi bilejīmawī īyu ።
Teraz sa kope jedenástka. ሕ-----ሪጎ- --ዋ-። ሕ- ኣ- ሪ-- ኣ-- ። ሕ- ኣ- ሪ-ለ ኣ-ዋ ። --------------- ሕጂ ኣብ ሪጎለ ኣለዋ ። 0
h-ijī--b--rī-----a-ewa-። h---- a-- r----- a---- ። h-i-ī a-i r-g-l- a-e-a ። ------------------------ ḥijī abi rīgole alewa ።
Gól! Jedna nula! ጎ---ሓደ--ዜሮ! ጎ-- ሓ- ብ--- ጎ-! ሓ- ብ-ሮ- ----------- ጎል! ሓደ ብዜሮ! 0
g------̣a-e bizē-o! g---- h---- b------ g-l-! h-a-e b-z-r-! ------------------- goli! ḥade bizēro!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...