Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ti ሕሉፍ 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ሰማንያንሓደን]

81 [semaniyaniḥadeni]

ሕሉፍ 1

[ḥilufi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
písať ምጽ-ፍ ም--- ም-ሓ- ---- ምጽሓፍ 0
m-t--ih--fi m---------- m-t-’-h-a-i ----------- mits’iḥafi
Písal list. ንሱ ሓደ ደ-ዳበ--ጽሕ---ሎ። ን- ሓ- ደ--- ይ--- ኣ-- ን- ሓ- ደ-ዳ- ይ-ሕ- ኣ-። ------------------- ንሱ ሓደ ደብዳበ ይጽሕፍ ኣሎ። 0
n-su ḥ--e -e---a-- ---s--h--f- -lo። n--- h---- d------- y---------- a--- n-s- h-a-e d-b-d-b- y-t-’-h-i-i a-o- ------------------------------------ nisu ḥade debidabe yits’iḥifi alo።
A ona písala pohľadnicu. ን---- ሓ--ካር--ት-ሕፍ -ላ። ን---- ሓ- ካ-- ት--- ኣ-- ን-‘-ን ሓ- ካ-ታ ት-ሕ- ኣ-። --------------------- ንሳ‘ውን ሓደ ካርታ ትጽሕፍ ኣላ። 0
nis-‘w------a-e-ka---a----s’--̣----a-a። n-------- h---- k----- t---------- a--- n-s-‘-i-i h-a-e k-r-t- t-t-’-h-i-i a-a- --------------------------------------- nisa‘wini ḥade karita tits’iḥifi ala።
čítať ኣን-በ ኣ--- ኣ-በ- ---- ኣንበበ 0
anibe-e a------ a-i-e-e ------- anibebe
Ćítal časopis. ንሱ ሓደ ኢሉስ--ይ--መጽ-ት---ን---ኔሩ። ን- ሓ- ኢ------------ የ--- ኔ-- ን- ሓ- ኢ-ስ-ረ-ት-መ-ሔ-) የ-ብ- ኔ-። ---------------------------- ንሱ ሓደ ኢሉስትረይት(መጽሔት) የንብብ ኔሩ። 0
ni-u -̣a----l-s-t-re--ti(m--s’---ē--) -en-bibi -ē-u። n--- h---- ī------------------------- y------- n---- n-s- h-a-e ī-u-i-i-e-i-i-m-t-’-h-ē-i- y-n-b-b- n-r-። ---------------------------------------------------- nisu ḥade īlusitireyiti(mets’iḥēti) yenibibi nēru።
A ona čítala knihu. ንሳ ከኣ ሓ- ---ፍ---ብ- --። ን- ከ- ሓ- መ--- ተ--- ኔ-- ን- ከ- ሓ- መ-ሓ- ተ-ብ- ኔ-። ---------------------- ንሳ ከኣ ሓደ መጽሓፍ ተንብብ ኔራ። 0
n-s- ke’a ḥ-d- m-t--i-̣--i -e--b-b--n---። n--- k--- h---- m---------- t------- n---- n-s- k-’- h-a-e m-t-’-h-a-i t-n-b-b- n-r-። ------------------------------------------ nisa ke’a ḥade mets’iḥafi tenibibi nēra።
vziať, zobrať ወሰደ ወ-- ወ-ደ --- ወሰደ 0
we--de w----- w-s-d- ------ wesede
Vzal si cigaretu. ን- ---ሽ---ወ--። ን- ሓ- ሽ-- ወ--- ን- ሓ- ሽ-ራ ወ-ዱ- -------------- ንሱ ሓደ ሽጋራ ወሲዱ። 0
ni-u -̣-de shiga-a--es-du። n--- h---- s------ w------ n-s- h-a-e s-i-a-a w-s-d-። -------------------------- nisu ḥade shigara wesīdu።
Vzala si kúsok čokolády. ን- ሓደ ቍ-ጽ-ቾኮ-ታ ወ-ዳ። ን- ሓ- ቍ-- ቾ--- ወ--- ን- ሓ- ቍ-ጽ ቾ-ላ- ወ-ዳ- ------------------- ንሳ ሓደ ቍራጽ ቾኮላታ ወሲዳ። 0
n-sa--̣-d------r-t-’i --ok-lata-we-ī-a። n--- h---- k--------- c-------- w------ n-s- h-a-e k-w-r-t-’- c-o-o-a-a w-s-d-። --------------------------------------- nisa ḥade k’wirats’i chokolata wesīda።
On bol neverný, ale ona bola verná. ን- -ሙ- ኣ-ነ--- - -ሳ ግን ---- ኔራ። ን- እ-- ኣ----- ፣ ን- ግ- እ--- ኔ-- ን- እ-ን ኣ-ነ-ረ- ፣ ን- ግ- እ-ን- ኔ-። ------------------------------ ንሱ እሙን ኣይነበረን ፣ ንሳ ግን እምንቲ ኔራ። 0
nis- imu-i-a--n-b---ni - ---a-gi-- iminitī nēr-። n--- i---- a---------- ፣ n--- g--- i------ n---- n-s- i-u-i a-i-e-e-e-i ፣ n-s- g-n- i-i-i-ī n-r-። ------------------------------------------------ nisu imuni ayinebereni ፣ nisa gini iminitī nēra።
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. ን- -ኩ- -----ሳ ግን -ግ----ራ። ን- ህ-- ኔ-- ን- ግ- ት--- ኔ-- ን- ህ-ይ ኔ-፣ ን- ግ- ት-ህ- ኔ-። ------------------------- ንሱ ህኩይ ኔሩ፣ ንሳ ግን ትግህቲ ኔራ። 0
ni-u ---uy- n---፣----- gini-t--i---- ---a። n--- h----- n---- n--- g--- t------- n---- n-s- h-k-y- n-r-፣ n-s- g-n- t-g-h-t- n-r-። ------------------------------------------ nisu hikuyi nēru፣ nisa gini tigihitī nēra።
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. ንሱ ----------ግ-----ም-ኢ- ኔ-፣ ን- ድ- ኔ-- ን- ግ- ሃ--- ኢ- ኔ-- ን- ድ- ኔ-፣ ን- ግ- ሃ-ታ- ኢ- ኔ-፣ --------------------------- ንሱ ድኻ ኔሩ፣ ንሳ ግን ሃብታም ኢያ ኔራ፣ 0
nis- --h---n-ru፣-nis---ini -abit--i --a --r-፣ n--- d---- n---- n--- g--- h------- ī-- n---- n-s- d-h-a n-r-፣ n-s- g-n- h-b-t-m- ī-a n-r-፣ --------------------------------------------- nisu diẖa nēru፣ nisa gini habitami īya nēra፣
Nemal peniaze, ale dlhy. ን- ---- ---በ--- --ታ---በ- ኔሩ-። ን- ገ--- ኣ------ ዕ------- ኔ--- ን- ገ-ዘ- ኣ-ነ-ሮ-፣ ዕ-ታ-‘-በ- ኔ-ዎ- ----------------------------- ንሱ ገንዘብ ኣይነበሮን፣ ዕዳታት‘ምበር ኔሩዎ። 0
ni-u -----e-- -yin-------- ‘i--t---‘m-be-- nēruw-። n--- g------- a----------- ‘-------------- n------ n-s- g-n-z-b- a-i-e-e-o-i- ‘-d-t-t-‘-i-e-i n-r-w-። -------------------------------------------------- nisu genizebi ayineberoni፣ ‘idatati‘miberi nēruwo።
Nemal šťastie, ale smolu. ሕ-ቕ ዕ-ል‘--ር-ጽ-- ----ኣ-ነ-ሮን-። ሕ-- ዕ------ ጽ-- ዕ-- ኣ----- ። ሕ-ቕ ዕ-ል-ም-ር ጽ-ቅ ዕ-ል ኣ-ነ-ሮ- ። ---------------------------- ሕማቕ ዕድል‘ምበር ጽቡቅ ዕድል ኣይነበሮን ። 0
h-ima--’----d---‘-i---- -s-i--k-----di-- -y-neb-ro-- ። h-------- ‘------------ t-------- ‘----- a---------- ። h-i-a-̱-i ‘-d-l-‘-i-e-i t-’-b-k-i ‘-d-l- a-i-e-e-o-i ። ------------------------------------------------------ ḥimaḵ’i ‘idili‘miberi ts’ibuk’i ‘idili ayineberoni ።
Nemal úspech, ale neúspech. ውድቐት-ምበ- ዓ-ት ኣይ---ን ። ው------- ዓ-- ኣ----- ። ው-ቐ-‘-በ- ዓ-ት ኣ-ነ-ሮ- ። --------------------- ውድቐት‘ምበር ዓወት ኣይነበሮን ። 0
wi--k--e--‘m-b-r---a-eti-a-in--eron- ። w---------------- ‘----- a---------- ። w-d-k-’-t-‘-i-e-i ‘-w-t- a-i-e-e-o-i ። -------------------------------------- widiḵ’eti‘miberi ‘aweti ayineberoni ።
Nebol spokojný, ale nespokojný. ዘይ-ሱ-‘ምበ---ሱ- ኣይነ--ን። ዘ-------- ድ-- ኣ------ ዘ-ድ-ት-ም-ር ድ-ት ኣ-ነ-ረ-። --------------------- ዘይድሱት‘ምበር ድሱት ኣይነበረን። 0
zey-disuti‘m---ri-dis-ti -yi--bere-i። z---------------- d----- a----------- z-y-d-s-t-‘-i-e-i d-s-t- a-i-e-e-e-i- ------------------------------------- zeyidisuti‘miberi disuti ayinebereni።
Nebol šťastný, ale nešťastný. ዘ---ስ-‘-በር-ሕ-----ነ--ን-። ዘ---- ‘--- ሕ-- ኣ----- ። ዘ-ሕ-ስ ‘-በ- ሕ-ስ ኣ-ነ-ረ- ። ----------------------- ዘይሕጉስ ‘ምበር ሕጉስ ኣይነበረን ። 0
ze--h---u---‘mi-eri -̣-gus- -yi-e-eren--። z---------- ‘------ h------ a---------- ። z-y-h-i-u-i ‘-i-e-i h-i-u-i a-i-e-e-e-i ። ----------------------------------------- zeyiḥigusi ‘miberi ḥigusi ayinebereni ።
Nebol sympatický, ale nesympatický. ጨ------ ር--ህ-----ረ--። ጨ------ ር--- ኣ----- ። ጨ-ን-ም-ር ር-ሩ- ኣ-ነ-ረ- ። --------------------- ጨካን‘ምበር ርህሩህ ኣይነበረን ። 0
ch’-k-n-‘mi-e-i r--iruhi a-i--b--eni ። c-------------- r------- a---------- ። c-’-k-n-‘-i-e-i r-h-r-h- a-i-e-e-e-i ። -------------------------------------- ch’ekani‘miberi rihiruhi ayinebereni ።

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...