Slovníček fráz

sk Pýtať sa 2   »   ti ሕቶታት ምሕታት 2

63 [šestdesiattri]

Pýtať sa 2

Pýtať sa 2

63 [ሱሳንሰለስተን]

63 [susaniselesiteni]

ሕቶታት ምሕታት 2

[ḥitotati miḥitati 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Mám koníčka. ኣ- ሓደ-ሆ-(--ይ --ሰ ፣ንም-ላ- ግዜ--ግበ-----ት)--ለኒ። ኣ- ሓ- ሆ----- ግ-- ፣----- ግ- ዝ--- ን---- ኣ--- ኣ- ሓ- ሆ-(-ሉ- ግ-ሰ ፣-ም-ላ- ግ- ዝ-በ- ን-ፈ-) ኣ-ኒ- ------------------------------------------ ኣነ ሓደ ሆቢ(ፍሉይ ግዳሰ ፣ንምሕላፍ ግዜ ዝግበር ንጥፈት) ኣለኒ። 0
ane ḥ-de----ī(filuy- --dase-፣-i------af--giz- -i-ib--i------fe--) -l-n-። a-- h---- h---------- g----- ፣----------- g--- z------- n--------- a----- a-e h-a-e h-b-(-i-u-i g-d-s- ፣-i-i-̣-l-f- g-z- z-g-b-r- n-t-i-e-i- a-e-ī- ------------------------------------------------------------------------- ane ḥade hobī(filuyi gidase ፣nimiḥilafi gizē zigiberi nit’ifeti) alenī።
Hrám tenis. ኣነ ተኒ-’- እጻወት ኣ- ተ---- እ--- ኣ- ተ-ስ-የ እ-ወ- ------------- ኣነ ተኒስ’የ እጻወት 0
a-- t-n-s-’ye-i-s----ti a-- t-------- i-------- a-e t-n-s-’-e i-s-a-e-i ----------------------- ane tenīsi’ye its’aweti
Kde je tenisový kurt? መ-ወቲ-ተ-ስ-ኣ---ኣ-? መ--- ተ-- ኣ-- ኣ-- መ-ወ- ተ-ስ ኣ-ይ ኣ-? ---------------- መጻወቲ ተኒስ ኣበይ ኣሎ? 0
me--’a-e---t---s---b-yi-a-o? m--------- t----- a---- a--- m-t-’-w-t- t-n-s- a-e-i a-o- ---------------------------- mets’awetī tenīsi abeyi alo?
Máš nejaký koníček? ሆ----- --? ሆ- ኣ-- ድ-- ሆ- ኣ-ካ ድ-? ---------- ሆቢ ኣለካ ድዩ? 0
h-------k--d---? h--- a---- d---- h-b- a-e-a d-y-? ---------------- hobī aleka diyu?
Hrám futbal. ኣነ-ኩዑ-------የ---ወ-። ኣ- ኩ-- እ-- ’- ዝ---- ኣ- ኩ-ሶ እ-ሪ ’- ዝ-ወ-። ------------------- ኣነ ኩዑሶ እግሪ ’የ ዝጻወት። 0
ane-k--uso i-ir- -------s-a-eti። a-- k----- i---- ’-- z---------- a-e k-‘-s- i-i-ī ’-e z-t-’-w-t-። -------------------------------- ane ku‘uso igirī ’ye zits’aweti።
Kde je futbalové ihrisko? ሜዳ-መ--ቲ-ኩ-ሶ -በ- ኣሎ? ሜ- መ--- ኩ-- ኣ-- ኣ-- ሜ- መ-ወ- ኩ-ሶ ኣ-ይ ኣ-? ------------------- ሜዳ መጻወቲ ኩዑሶ ኣበይ ኣሎ? 0
m--- met-’a-et- ku‘-s--a-e---a-o? m--- m--------- k----- a---- a--- m-d- m-t-’-w-t- k-‘-s- a-e-i a-o- --------------------------------- mēda mets’awetī ku‘uso abeyi alo?
Bolí ma rameno. ኢ---ይሕ-ኒ---። ኢ-- ይ--- ኣ-- ኢ-ይ ይ-መ- ኣ-። ------------ ኢደይ ይሕመኒ ኣሎ። 0
ī---- ---̣-me-ī --o። ī---- y-------- a--- ī-e-i y-h-i-e-ī a-o- -------------------- īdeyi yiḥimenī alo።
Moja noha a moja ruka takisto bolia. ዳን-ይን-ኢ--- ይሕሙ----ው። ዳ---- ኢ--- ይ--- ኣ--- ዳ-ጋ-ን ኢ-ይ- ይ-ሙ- ኣ-ው- -------------------- ዳንጋይን ኢደይን ይሕሙኒ ኣለው። 0
da-i--y--i-īdey--- y---im-nī-a-ew-። d--------- ī------ y-------- a----- d-n-g-y-n- ī-e-i-i y-h-i-u-ī a-e-i- ----------------------------------- danigayini īdeyini yiḥimunī alewi።
Kde je doktor? ሓ-- -በ----? ሓ-- ኣ-- ኣ-- ሓ-ም ኣ-ይ ኣ-? ----------- ሓኪም ኣበይ ኣሎ? 0
ḥ----i--be----lo? h------ a---- a--- h-a-ī-i a-e-i a-o- ------------------ ḥakīmi abeyi alo?
Mám auto. ሓን---ኪ--ኣ---። ሓ-- መ-- ኣ---- ሓ-ቲ መ-ና ኣ-ት-። ------------- ሓንቲ መኪና ኣላትኒ። 0
ḥ-nitī--e-īna-ala-inī። h------ m----- a------- h-a-i-ī m-k-n- a-a-i-ī- ----------------------- ḥanitī mekīna alatinī።
Mám aj motorku. ኣነ‘---ቱ-ቱ- ኣላ--። ኣ---- ቱ--- ኣ---- ኣ-‘-ን ቱ-ቱ- ኣ-ት-። ---------------- ኣነ‘ውን ቱግቱግ ኣላትኒ። 0
an-‘---- -ug-t-gi a----nī። a------- t------- a------- a-e-w-n- t-g-t-g- a-a-i-ī- -------------------------- ane‘wini tugitugi alatinī።
Kde je parkovisko? ፓ--ን-ን--ና---ይ-ኣሎ? ፓ--- ን--- ኣ-- ኣ-- ፓ-ኪ- ን-ኪ- ኣ-ይ ኣ-? ----------------- ፓርኪን ንመኪና ኣበይ ኣሎ? 0
p---kī-i -imekī-a a--yi al-? p------- n------- a---- a--- p-r-k-n- n-m-k-n- a-e-i a-o- ---------------------------- parikīni nimekīna abeyi alo?
Mám pulóver. ኣ- ሓደ---- ኣለኒ። ኣ- ሓ- ጉ-- ኣ--- ኣ- ሓ- ጉ-ፎ ኣ-ኒ- -------------- ኣነ ሓደ ጉልፎ ኣለኒ። 0
ane ḥ-d- -------a--n-። a-- h---- g----- a----- a-e h-a-e g-l-f- a-e-ī- ----------------------- ane ḥade gulifo alenī።
Mám aj bundu a džínsy. ኣነ-ውን ---ን-ስ-- -ለኒ። ኣ---- ጃ--- ስ-- ኣ--- ኣ-‘-ን ጃ-ት- ስ-ን ኣ-ኒ- ------------------- ኣነ‘ውን ጃከትን ስረን ኣለኒ። 0
ane‘--ni----e-in- s-r-n- al-nī። a------- j------- s----- a----- a-e-w-n- j-k-t-n- s-r-n- a-e-ī- ------------------------------- ane‘wini jaketini sireni alenī።
Kde je práčka? መሕ--------- -በ--ኣ-? መ---- ላ---- ኣ-- ኣ-- መ-ጸ-ት ላ-ን-ሪ ኣ-ይ ኣ-? ------------------- መሕጸቢት ላውንድሪ ኣበይ ኣላ? 0
m--̣----e-ī---la---i-irī -b----a--? m------------ l--------- a---- a--- m-h-i-s-e-ī-i l-w-n-d-r- a-e-i a-a- ----------------------------------- meḥits’ebīti lawinidirī abeyi ala?
Mám tanier. ኣነ ሸሓ---ለኒ። ኣ- ሸ-- ኣ--- ኣ- ሸ-ኒ ኣ-ኒ- ----------- ኣነ ሸሓኒ ኣለኒ። 0
a---s-eh-a---a--n-። a-- s------- a----- a-e s-e-̣-n- a-e-ī- ------------------- ane sheḥanī alenī።
Mám nôž, vidličku a lyžičku. ካራ-፣ ፋር--ን -ን-ን----። ካ--- ፋ---- ማ--- ኣ--- ካ-ን- ፋ-ከ-ን ማ-ካ- ኣ-ኒ- -------------------- ካራን፣ ፋርከታን ማንካን ኣለኒ። 0
kar--i- --r-k---ni ma--kani------። k------ f--------- m------- a----- k-r-n-፣ f-r-k-t-n- m-n-k-n- a-e-ī- ---------------------------------- karani፣ fariketani manikani alenī።
Kde je soľ a korenie? ጨው--በር----ኣ-ይ ኣሎ? ጨ-- በ---- ኣ-- ኣ-- ጨ-ን በ-በ-ን ኣ-ይ ኣ-? ----------------- ጨውን በርበረን ኣበይ ኣሎ? 0
ch--w-n--berib-r-----beyi-alo? c------- b--------- a---- a--- c-’-w-n- b-r-b-r-n- a-e-i a-o- ------------------------------ ch’ewini beribereni abeyi alo?

Telo reaguje na reč

Reč sa spracúva v našom mozgu. Keď počúvame alebo čítame, náš mozog je aktívny. Dá sa to zmerať mnohými spôsobmi. Nielen náš mozog však reaguje na jazykové podnety. Posledné štúdie ukázali, že reč aktivuje i naše telo. Naše telo reaguje, keď počuje alebo číta určité slová. Predovšetkým reaguje na slová, ktoré označujú fyzické reakcie. Napríklad slovo úsmev. Keď si prečítame toto slovo, náš sval smiechu sa dá do pohybu. Negatívne slová majú tiež zrejmý efekt. Príkladom je slovo bolesť. Keď si ho prečítame, naše telo reaguje na bolesť. Môžeme teda povedať, že napodobňujeme to, čo počujeme alebo čítame. Čím je prejav názornejší, tým viac na neho reagujeme. Presný opis má za následok silnú reakciu. V jednej štúdii sa merala telesná aktivita. Ľuďom boli ukázané rôzne slová. Boli to slová pozitívne aj negatívne. Výrazy v ich tvárach sa počas testov menili. Pohyby úst a čela sa líšili. To dokazuje, že reč nás silne ovplyvňuje. Slová sú viac, než len prostriedok ku komunikácii. Náš mozog prekladá reč do reči tela. Ako k tomu presne dochádza, nebolo zatiaľ úplne preskúmané. Je možné, že výsledky týchto štúdií budú mať ďalšie pokračovanie. Lekári debatujú o tom, ako najlepšie liečiť pacientov. Lebo veľa chorých musí podstúpiť dlhé terapie. A pri tom sa veľa hovorí ...