Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   ti ናይ ዋንነት ቃላት 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [ሱሳንሸውዓተን]

67 [susanishewi‘ateni]

ናይ ዋንነት ቃላት 2

[nayi wanineti k’alati 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
okuliare እ-----ር እ- መ--- እ- መ-ጽ- ------- እቲ መነጽር 0
i-ī-m-net----i i-- m--------- i-ī m-n-t-’-r- -------------- itī menets’iri
Zabudol si svoje okuliare. ን- -ነጽ--ረሲዑዎ። ን- መ--- ረ---- ን- መ-ጽ- ረ-ዑ-። ------------- ንሱ መነጽሩ ረሲዑዎ። 0
n--- mene-s’iru -esī‘---። n--- m--------- r-------- n-s- m-n-t-’-r- r-s-‘-w-። ------------------------- nisu menets’iru resī‘uwo።
Kde len má svoje okuliare? መነጽ- ኣ-- -- -ሲ-ዎ? መ--- ኣ-- ድ- ረ---- መ-ጽ- ኣ-ይ ድ- ረ-ዑ-? ----------------- መነጽሩ ኣበይ ድዩ ረሲዑዎ? 0
m-n--s-iru ab----d--- -e-----o? m--------- a---- d--- r-------- m-n-t-’-r- a-e-i d-y- r-s-‘-w-? ------------------------------- menets’iru abeyi diyu resī‘uwo?
hodinky እታ --ት እ- ሰ-- እ- ሰ-ት ------ እታ ሰዓት 0
it- se-a-i i-- s----- i-a s-‘-t- ---------- ita se‘ati
Jeho hodinky sú pokazené. ሰዓ---ባላሽያ። ሰ-- ተ----- ሰ-ቱ ተ-ላ-ያ- ---------- ሰዓቱ ተባላሽያ። 0
se‘at---ebal--hiy-። s----- t----------- s-‘-t- t-b-l-s-i-a- ------------------- se‘atu tebalashiya።
Hodiny visia na stene. እ- ሰዓ- -ብ-መንደ------ ኣ-። እ- ሰ-- ኣ- መ--- ተ--- ኣ-- እ- ሰ-ት ኣ- መ-ደ- ተ-ቒ- ኣ-። ----------------------- እታ ሰዓት ኣብ መንደቕ ተሰቒላ ኣላ። 0
i-- ----t----------dek-’i -eseḵ’īl---l-። i-- s----- a-- m--------- t--------- a--- i-a s-‘-t- a-i m-n-d-k-’- t-s-k-’-l- a-a- ----------------------------------------- ita se‘ati abi menideḵ’i teseḵ’īla ala።
pas እ- ፓ-ፖርት እ- ፓ---- እ- ፓ-ፖ-ት -------- እቲ ፓስፖርት 0
itī-pa--po--ti i-- p--------- i-ī p-s-p-r-t- -------------- itī pasiporiti
Stratil svoj pas. ንሱ--ስ-ርቱ--ኢ--። ን- ፓ---- ሲ---- ን- ፓ-ፖ-ቱ ሲ-ኑ-። -------------- ንሱ ፓስፖርቱ ሲኢኑዎ። 0
ni---p-si-oritu s--īnu-o። n--- p--------- s-------- n-s- p-s-p-r-t- s-’-n-w-። ------------------------- nisu pasiporitu sī’īnuwo።
Kde len má svoj pas? ፖ--ፖ-ቱ ----ጌሩዎ? ፖ----- ኣ-- ጌ--- ፖ-ስ-ር- ኣ-ይ ጌ-ዎ- --------------- ፖኣስፖርቱ ኣበይ ጌሩዎ? 0
po-asi--rit---b-yi ---u-o? p----------- a---- g------ p-’-s-p-r-t- a-e-i g-r-w-? -------------------------- po’asiporitu abeyi gēruwo?
oni – ich ንሳ-- - ናቶም ን--- - ና-- ን-ቶ- - ና-ም ---------- ንሳቶም - ናቶም 0
ni---omi-- -----i n------- - n----- n-s-t-m- - n-t-m- ----------------- nisatomi - natomi
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. እቶ- ቆ-----ለ--- -ነ--። እ-- ቆ-- ን----- ሲ---- እ-ም ቆ-ዑ ን-ለ-ኦ- ሲ-ሞ-። -------------------- እቶም ቆልዑ ንወለድኦም ሲነሞም። 0
ito------li-- niwe-ed-’o-- s--em-mi። i---- k------ n----------- s-------- i-o-i k-o-i-u n-w-l-d-’-m- s-n-m-m-። ------------------------------------ itomi k’oli‘u niweledi’omi sīnemomi።
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! ግን--ለድኦ- እ-- -መጽ--። ግ- ወ---- እ-- ይ--- ። ግ- ወ-ድ-ም እ-ዉ ይ-ጽ- ። ------------------- ግን ወለድኦም እነዉ ይመጽኡ ። 0
g----we-ed-’o-i in--- y-mets’-’u ። g--- w--------- i---- y--------- ። g-n- w-l-d-’-m- i-e-u y-m-t-’-’- ። ---------------------------------- gini weledi’omi inewu yimets’i’u ።
Vy – Váš, Vaša, Vaše ንስ-ም-- ናት-ም ን--- - ና--- ን-ኹ- - ና-ኩ- ----------- ንስኹም - ናትኩም 0
n-si-̱u-- - -at-ku-i n-------- - n------- n-s-h-u-i - n-t-k-m- -------------------- nisiẖumi - natikumi
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? መ-ሻኹም-ከመ--ሩ፣ -ቶ -ለ-? መ---- ከ----- ኣ- ሙ--- መ-ሻ-ም ከ-ይ-ሩ- ኣ- ሙ-ር- -------------------- መገሻኹም ከመይኔሩ፣ ኣቶ ሙለር? 0
m-ges--ẖ-mi --m-y-nē-u፣ a-o-muler-? m----------- k---------- a-- m------ m-g-s-a-̱-m- k-m-y-n-r-፣ a-o m-l-r-? ------------------------------------ megeshaẖumi kemeyinēru፣ ato muleri?
Kde je Vaša žena, pán Müller? ሰበ-ት-ም-ኣበይ-ኣላ -- ሙ--? ሰ----- ኣ-- ኣ- ኣ- ሙ--- ሰ-ይ-ኹ- ኣ-ይ ኣ- ኣ- ሙ-ር- --------------------- ሰበይትኹም ኣበይ ኣላ ኣቶ ሙለር? 0
seb-y---h-umi-ab--i-a-a a---muleri? s------------ a---- a-- a-- m------ s-b-y-t-h-u-i a-e-i a-a a-o m-l-r-? ----------------------------------- sebeyitiẖumi abeyi ala ato muleri?
Vy – Váš, Vaša, Vaše ንስኽ--- ናት-ን ን--- - ና--- ን-ኽ- - ና-ክ- ----------- ንስኽን - ናትክን 0
n---h-i-- --nat--i-i n-------- - n------- n-s-h-i-i - n-t-k-n- -------------------- nisiẖini - natikini
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? መ---- --ይ ኔ-----ሮ--ሚ-? መ---- ከ-- ኔ- ወ--- ሽ--- መ-ሻ-ን ከ-ይ ኔ- ወ-ዘ- ሽ-ት- ---------------------- መገሻኽን ከመይ ኔሩ ወይዘሮ ሽሚት? 0
m-gesh-ẖi---kem-y- n--u ----zer- -h-m---? m----------- k----- n--- w------- s------- m-g-s-a-̱-n- k-m-y- n-r- w-y-z-r- s-i-ī-i- ------------------------------------------ megeshaẖini kemeyi nēru weyizero shimīti?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? ሰብ--ክ--ኣ-------ይ---ሽሚት? ሰ----- ኣ-- ኣ- ወ--- ሽ--- ሰ-ኣ-ክ- ኣ-ይ ኣ- ወ-ዘ- ሽ-ት- ----------------------- ሰብኣይክን ኣበይ ኣሎ ወይዘሮ ሽሚት? 0
s----ay-ki-i--b----a---weyi--r- ----īt-? s----------- a---- a-- w------- s------- s-b-’-y-k-n- a-e-i a-o w-y-z-r- s-i-ī-i- ---------------------------------------- sebi’ayikini abeyi alo weyizero shimīti?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!