Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   ti “ዳዝ” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [ተስዓንሓደን]

91 [tesi‘aniḥadeni]

“ዳዝ” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት 1

[“dazi” zelewomi ni’usi ḥasabiti 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. ኩ-ታት-ኣየ- --- ም--ባ--ክ-ሓ-ሽ --። ኩ--- ኣ-- ጽ-- ም---- ክ---- እ-- ኩ-ታ- ኣ-ር ጽ-ሕ ም-ል-ት ክ-ሓ-ሽ እ-። ---------------------------- ኩነታት ኣየር ጽባሕ ምናልባት ክመሓይሽ እዩ። 0
k-netati-ayeri-ts’-b--̣--mi-alib-ti----eh--yi--i i-u። k------- a---- t-------- m--------- k----------- i--- k-n-t-t- a-e-i t-’-b-h-i m-n-l-b-t- k-m-h-a-i-h- i-u- ----------------------------------------------------- kunetati ayeri ts’ibaḥi minalibati kimeḥayishi iyu።
Odkiaľ to viete? ካበ- ፈሊ---? ካ-- ፈ----- ካ-ይ ፈ-ጥ-ሞ- ---------- ካበይ ፈሊጥኩሞ? 0
kabe-- ---īt-i--m-? k----- f----------- k-b-y- f-l-t-i-u-o- ------------------- kabeyi felīt’ikumo?
Dúfam, že bude lepšie. ተስፋ-ገብ- --ሓየሽ። ተ------ ክ----- ተ-ፋ-ገ-ር ክ-ሓ-ሽ- -------------- ተስፋ‘ገብር ክመሓየሽ። 0
t--i----e---- k-me-̣ay----። t------------ k------------ t-s-f-‘-e-i-i k-m-h-a-e-h-። --------------------------- tesifa‘gebiri kimeḥayeshi።
Celkom určite príde. ብር-- ክመጽ---ዩ-። ብ--- ክ--- እ- ። ብ-ጉ- ክ-ጽ- እ- ። -------------- ብርጉጽ ክመጽእ እዩ ። 0
bir----s-- ----ts--’i --u-። b--------- k--------- i-- ። b-r-g-t-’- k-m-t-’-’- i-u ። --------------------------- biriguts’i kimets’i’i iyu ።
Je to isté? ር-- ድ-? ር-- ድ-- ር-ጽ ድ-? ------- ርጉጽ ድዩ? 0
r-g-ts-i -i--? r------- d---- r-g-t-’- d-y-? -------------- riguts’i diyu?
Viem, že príde. ንሱ ከም--ጽ- -ሊ----ኹ-። ን- ከ----- ፈ-- ኣ-- ። ን- ከ-ዝ-ጽ- ፈ-ጠ ኣ-ኹ ። ------------------- ንሱ ከምዝመጽእ ፈሊጠ ኣሎኹ ። 0
n--u-kem------s’-’i -elī-’e-a-oẖ--። n--- k------------- f------ a----- ። n-s- k-m-z-m-t-’-’- f-l-t-e a-o-̱- ። ------------------------------------ nisu kemizimets’i’i felīt’e aloẖu ።
Určite zavolá. ብር-ጽ-ክድ-- -ዩ። ብ--- ክ--- ኢ-- ብ-ግ- ክ-ው- ኢ-። ------------- ብርግጽ ክድውል ኢዩ። 0
b--i-i-s-i k-d----i īyu። b--------- k------- ī--- b-r-g-t-’- k-d-w-l- ī-u- ------------------------ birigits’i kidiwili īyu።
Skutočne? ናይ --ቂ? ና- ብ--- ና- ብ-ቂ- ------- ናይ ብሓቂ? 0
n-yi-b--̣--’-? n--- b-------- n-y- b-h-a-’-? -------------- nayi biḥak’ī?
Verím, že zavolá. ከምዝድውል-ይኣ--‘የ። ከ----- ይ------ ከ-ዝ-ው- ይ-ም-‘-። -------------- ከምዝድውል ይኣምን‘የ። 0
kemi-id--i-i -i’ami-i-y-። k----------- y----------- k-m-z-d-w-l- y-’-m-n-‘-e- ------------------------- kemizidiwili yi’amini‘ye።
Víno je určite staré. እ--ነቢ--ብርጉ- ያ ቀ-----። እ- ነ-- ብ--- ያ ቀ-- እ-- እ- ነ-ት ብ-ጉ- ያ ቀ-ም እ-። --------------------- እቲ ነቢት ብርጉጽ ያ ቀደም እዩ። 0
i-ī-n---t----ri-uts----- --------iy-። i-- n----- b--------- y- k------ i--- i-ī n-b-t- b-r-g-t-’- y- k-e-e-i i-u- ------------------------------------- itī nebīti biriguts’i ya k’edemi iyu።
Viete to presne? ብትኽክል-ትፈ-ጡ-ዲ--? ብ---- ት--- ዲ--- ብ-ኽ-ል ት-ል- ዲ-ም- --------------- ብትኽክል ትፈልጡ ዲኹም? 0
bi--h-i--------el---u --ẖ-m-? b---------- t-------- d------- b-t-h-i-i-i t-f-l-t-u d-h-u-i- ------------------------------ bitiẖikili tifelit’u dīẖumi?
Domnievam sa, že je staré. ኣ-ጊት’ዩ -ብል-ግ-- ኣሎ- ። ኣ----- ዝ-- ግ-- ኣ-- ። ኣ-ጊ-’- ዝ-ል ግ-ት ኣ-ኒ ። -------------------- ኣረጊት’ዩ ዝብል ግምት ኣሎኒ ። 0
a---īti-yu -ibili --mi----l--ī ። a--------- z----- g----- a---- ። a-e-ī-i-y- z-b-l- g-m-t- a-o-ī ። -------------------------------- aregīti’yu zibili gimiti alonī ።
Náš šéf vyzerá dobre. ሓላ----ቡ---ዩ ዝ---። ሓ--- ጽ-- እ- ዝ---- ሓ-ፊ- ጽ-ቕ እ- ዝ-ስ-። ----------------- ሓላፊና ጽቡቕ እዩ ዝመስል። 0
ḥ-l---n- t--i-u-̱-i i-- -i-esil-። h-------- t--------- i-- z-------- h-a-a-ī-a t-’-b-k-’- i-u z-m-s-l-። ---------------------------------- ḥalafīna ts’ibuḵ’i iyu zimesili።
Myslíte? ከምኡ -ኺ-ክ-? ከ-- ረ----- ከ-ኡ ረ-ብ-ሞ- ---------- ከምኡ ረኺብክሞ? 0
kem--u r--̱---kim-? k----- r----------- k-m-’- r-h-ī-i-i-o- ------------------- kemi’u reẖībikimo?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. ኣዝዩ ምልኩ--ኮ-- ረኺበዮ ። ኣ-- ም--- ኮ-- ረ--- ። ኣ-ዩ ም-ኩ- ኮ-ኑ ረ-በ- ። ------------------- ኣዝዩ ምልኩዕ ኮይኑ ረኺበዮ ። 0
a---u--ilik-‘- ----n-----̱ī--y--። a---- m------- k----- r-------- ። a-i-u m-l-k-‘- k-y-n- r-h-ī-e-o ። --------------------------------- aziyu miliku‘i koyinu reẖībeyo ።
Šef má určite priateľku. እ- ----ብር-ጽ -------። እ- ሓ-- ብ--- ዓ-- ኣ--- እ- ሓ-ፊ ብ-ግ- ዓ-ኪ ኣ-ቶ- -------------------- እቲ ሓላፊ ብርግጽ ዓርኪ ኣላቶ። 0
it- ḥ-l-fī-b---g-t-’i --rikī---ato። i-- h------ b--------- ‘----- a----- i-ī h-a-a-ī b-r-g-t-’- ‘-r-k- a-a-o- ------------------------------------ itī ḥalafī birigits’i ‘arikī alato።
Skutočne si to myslíte? ና---ቂ ትኣም---ኹ-? ና---- ት--- ዲ--- ና-ብ-ቂ ት-ም- ዲ-ም- --------------- ናይብሓቂ ትኣምኑ ዲኹም? 0
n-yibiḥ-k-- -i-----u----̱u--? n----------- t------- d------- n-y-b-h-a-’- t-’-m-n- d-h-u-i- ------------------------------ nayibiḥak’ī ti’aminu dīẖumi?
Je to celkom možné, že má priateľku. ሓን----ኪ-ክ-ህ-ዎ----ል ---። ሓ-- ዓ-- ክ---- ት--- ኢ- ። ሓ-ቲ ዓ-ኪ ክ-ህ-ዎ ት-እ- ኢ- ። ----------------------- ሓንቲ ዓርኪ ክትህልዎ ትኽእል ኢያ ። 0
h---i-ī ‘a-ik----t-hi-iw- ti---’i---ī-- ። h------ ‘----- k--------- t-------- ī-- ። h-a-i-ī ‘-r-k- k-t-h-l-w- t-h-i-i-i ī-a ። ----------------------------------------- ḥanitī ‘arikī kitihiliwo tiẖi’ili īya ።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!