Slovníček fráz

sk Práca   »   da Arbejde

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [femoghalvtreds]

Arbejde

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Hv-- --be-d-r-h---som? H--- a------- h-- s--- H-a- a-b-j-e- h-n s-m- ---------------------- Hvad arbejder han som? 0
Môj muž je povolaním lekár. M---m-n- -- -æg-. M-- m--- e- l---- M-n m-n- e- l-g-. ----------------- Min mand er læge. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Jeg-arb-j----de-t--s--om---gepl-j---k-. J-- a------- d------ s-- s------------- J-g a-b-j-e- d-l-i-s s-m s-g-p-e-e-s-e- --------------------------------------- Jeg arbejder deltids som sygeplejerske. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Vi-gå----a-t-p----n-i--. V- g-- s---- p- p------- V- g-r s-a-t p- p-n-i-n- ------------------------ Vi går snart på pension. 0
Ale dane sú vysoké. Me- ----te- e-----. M-- s------ e- h--- M-n s-a-t-n e- h-j- ------------------- Men skatten er høj. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Og-sy--s----nge- -r ---. O- s------------ e- d--- O- s-g-s-k-i-g-n e- d-r- ------------------------ Og sygesikringen er dyr. 0
Čím by si raz chcel byť? Hvad v-l -u-væ--? H--- v-- d- v---- H-a- v-l d- v-r-? ----------------- Hvad vil du være? 0
Chcel by som byť inžinierom. J-g -----ære -n-e--ø-. J-- v-- v--- i-------- J-g v-l v-r- i-g-n-ø-. ---------------------- Jeg vil være ingeniør. 0
Chcem študovať na univerzite. J-g---- læ-e-på -----rs-t--e-. J-- v-- l--- p- u------------- J-g v-l l-s- p- u-i-e-s-t-t-t- ------------------------------ Jeg vil læse på universitetet. 0
Som praktikant. Je- e---ra--i----. J-- e- p---------- J-g e- p-a-t-k-n-. ------------------ Jeg er praktikant. 0
Nezarábam veľa. Jeg tj--er-i----m-g-t. J-- t----- i--- m----- J-g t-e-e- i-k- m-g-t- ---------------------- Jeg tjener ikke meget. 0
Praxujem v zahraničí. J-- e- i -rak-i- i-ud---d--. J-- e- i p------ i u-------- J-g e- i p-a-t-k i u-l-n-e-. ---------------------------- Jeg er i praktik i udlandet. 0
Toto je môj šéf. D-- e----n c--f. D-- e- m-- c---- D-t e- m-n c-e-. ---------------- Det er min chef. 0
Mám milých kolegov. J----ar-rar--koll-g--r. J-- h-- r--- k--------- J-g h-r r-r- k-l-e-a-r- ----------------------- Jeg har rare kollegaer. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. I-f-ok-stpa---n---r--i------ - k--t-n-n. I f------------ g-- v- a---- i k-------- I f-o-o-t-a-s-n g-r v- a-t-d i k-n-i-e-. ---------------------------------------- I frokostpausen går vi altid i kantinen. 0
Hľadám prácu. J-g----------. J-- s---- j--- J-g s-g-r j-b- -------------- Jeg søger job. 0
Už rok som nezamestnaný. Je- -----æret a--ejd---- i--t å-. J-- h-- v---- a--------- i e- å-- J-g h-r v-r-t a-b-j-s-ø- i e- å-. --------------------------------- Jeg har været arbejdsløs i et år. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. De- er-----ma--e -rbe--s-ø---- --t he---and. D-- e- f-- m---- a---------- i d-- h-- l---- D-r e- f-r m-n-e a-b-j-s-ø-e i d-t h-r l-n-. -------------------------------------------- Der er for mange arbejdsløse i det her land. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?