Slovníček fráz

sk V meste   »   da I byen

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [femogtyve]

I byen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Jeg---al-t---s-ati---n. J-- s--- t-- s--------- J-g s-a- t-l s-a-i-n-n- ----------------------- Jeg skal til stationen. 0
Chcel by som ísť na letisko. Je--s--l -----u---av---. J-- s--- t-- l---------- J-g s-a- t-l l-f-h-v-e-. ------------------------ Jeg skal til lufthavnen. 0
Chcel by som ísť do centra. Je- s-a- ti---e-tr-m. J-- s--- t-- c------- J-g s-a- t-l c-n-r-m- --------------------- Jeg skal til centrum. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? H-ord-n--om-e- j-- -i--s-a-io---? H------ k----- j-- t-- s--------- H-o-d-n k-m-e- j-g t-l s-a-i-n-n- --------------------------------- Hvordan kommer jeg til stationen? 0
Ako sa dostanem na letisko? H-o-dan---m-e--je- ti--luf--avn-n? H------ k----- j-- t-- l---------- H-o-d-n k-m-e- j-g t-l l-f-h-v-e-? ---------------------------------- Hvordan kommer jeg til lufthavnen? 0
Ako sa dostanem do centra? H--r--n --m-e--jeg -i---entr-m? H------ k----- j-- t-- c------- H-o-d-n k-m-e- j-g t-l c-n-r-m- ------------------------------- Hvordan kommer jeg til centrum? 0
Potrebujem taxík. J-- --- -r-g---r------x-. J-- h-- b--- f-- e- t---- J-g h-r b-u- f-r e- t-x-. ------------------------- Jeg har brug for en taxa. 0
Potrebujem mapu mesta. J-g---r--rug fo-----k-rt o-e--byen. J-- h-- b--- f-- e- k--- o--- b---- J-g h-r b-u- f-r e- k-r- o-e- b-e-. ----------------------------------- Jeg har brug for et kort over byen. 0
Potrebujem hotel. J-- -a--b--g--or -t-h-t-l. J-- h-- b--- f-- e- h----- J-g h-r b-u- f-r e- h-t-l- -------------------------- Jeg har brug for et hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. Je- vil -er-- -eje -n b-l. J-- v-- g---- l--- e- b--- J-g v-l g-r-e l-j- e- b-l- -------------------------- Jeg vil gerne leje en bil. 0
Tu je moja kreditná karta. Her -r-mit---e-itk-r-. H-- e- m-- k---------- H-r e- m-t k-e-i-k-r-. ---------------------- Her er mit kreditkort. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Her er --t---re-or-. H-- e- m-- k-------- H-r e- m-t k-r-k-r-. -------------------- Her er mit kørekort. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Hva---ka---an-s- - -y-n? H--- s--- m-- s- i b---- H-a- s-a- m-n s- i b-e-? ------------------------ Hvad skal man se i byen? 0
Choďte do starého mesta. Gå-hen til--en -a--- -y-el. G- h-- t-- d-- g---- b----- G- h-n t-l d-n g-m-e b-d-l- --------------------------- Gå hen til den gamle bydel. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Ta- ---rundt-- - -y-n. T-- p- r------ i b---- T-g p- r-n-t-r i b-e-. ---------------------- Tag på rundtur i byen. 0
Choďte do prístavu. G- ned--il hav---. G- n-- t-- h------ G- n-d t-l h-v-e-. ------------------ Gå ned til havnen. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Tag-på-hav----n-fart. T-- p- h------------- T-g p- h-v-e-u-d-a-t- --------------------- Tag på havnerundfart. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? H--lk--s--ærd-g---er--r -er el-er-? H----- s------------ e- d-- e------ H-i-k- s-v-r-i-h-d-r e- d-r e-l-r-? ----------------------------------- Hvilke seværdigheder er der ellers? 0

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !