Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   da Købe ind

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [fireoghalvtreds]

Købe ind

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Je--v------ne--ø-- e--g-ve. J-- v-- g---- k--- e- g---- J-g v-l g-r-e k-b- e- g-v-. --------------------------- Jeg vil gerne købe en gave. 0
Ale nič príliš drahé. M-n i-k--n--e---lt --r ----. M-- i--- n---- a-- f-- d---- M-n i-k- n-g-t a-t f-r d-r-. ---------------------------- Men ikke noget alt for dyrt. 0
Možno kabelku? Må-ke ----å-d-a---? M---- e- h--------- M-s-e e- h-n-t-s-e- ------------------- Måske en håndtaske? 0
Akú farbu by ste chceli? H---k-- --rve -k-- de------? H------ f---- s--- d-- v---- H-i-k-n f-r-e s-a- d-n v-r-? ---------------------------- Hvilken farve skal den være? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? S---,-brun-el-er h---? S---- b--- e---- h---- S-r-, b-u- e-l-r h-i-? ---------------------- Sort, brun eller hvid? 0
Veľkú alebo malú? E- -------le- e- -i---? E- s--- e---- e- l----- E- s-o- e-l-r e- l-l-e- ----------------------- En stor eller en lille? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M--j-- se ----e- -e-? M- j-- s- p- d-- d--- M- j-g s- p- d-n d-r- --------------------- Må jeg se på den der? 0
Je z kože? Er de- a--s-i-d? E- d-- a- s----- E- d-n a- s-i-d- ---------------- Er den af skind? 0
Alebo je z umelej hmoty? El--r-e- d-- -f --nst----? E---- e- d-- a- k--------- E-l-r e- d-n a- k-n-t-t-f- -------------------------- Eller er den af kunststof? 0
Samozrejme z kože. Af----er -a---lig-i-. A- l---- n----------- A- l-d-r n-t-r-i-v-s- --------------------- Af læder naturligvis. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. D-t--r -- ---lig-g---kv--it-t. D-- e- e- s----- g-- k-------- D-t e- e- s-r-i- g-d k-a-i-e-. ------------------------------ Det er en særlig god kvalitet. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Og----dt-sken -- v---elig-m-g---b--l--. O- h--------- e- v------- m---- b------ O- h-n-t-s-e- e- v-r-e-i- m-g-t b-l-i-. --------------------------------------- Og håndtasken er virkelig meget billig. 0
To sa mi páči. J-- --n g-dt-lide ---. J-- k-- g--- l--- d--- J-g k-n g-d- l-d- d-n- ---------------------- Jeg kan godt lide den. 0
Vezmem ju. De---a-er-jeg. D-- t---- j--- D-n t-g-r j-g- -------------- Den tager jeg. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-n-den------ue-t b-----? K-- d-- e-------- b------ K-n d-n e-e-t-e-t b-t-e-? ------------------------- Kan den eventuelt byttes? 0
Samozrejme. S--v-ø-g---g. S------------ S-l-f-l-e-i-. ------------- Selvfølgelig. 0
Zabalíme ju ako darček. Vi-p-k--- de- -n--so--g---. V- p----- d-- i-- s-- g---- V- p-k-e- d-n i-d s-m g-v-. --------------------------- Vi pakker den ind som gave. 0
Tamto je pokladňa. Ka---n e----r--re. K----- e- d------- K-s-e- e- d-r-v-e- ------------------ Kassen er derovre. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...