Slovníček fráz

sk Na pošte   »   nn At the post office

59 [pätdesiatdeväť]

Na pošte

Na pošte

59 [femtini]

At the post office

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Kde je najbližšia pošta? Kvar--r n-----e --st---t--? K--- e- n------ p---------- K-a- e- n-r-s-e p-s-k-n-o-? --------------------------- Kvar er næraste postkontor? 0
Je to ďaleko k najbližšej pošte? E------la--- ----n--as-e po----nt-r? E- d-- l---- t-- n------ p---------- E- d-t l-n-t t-l n-r-s-e p-s-k-n-o-? ------------------------------------ Er det langt til næraste postkontor? 0
Kde je najbližšia poštová schránka? K--- -r-----st---os-kas--? K--- e- n------ p--------- K-a- e- n-r-s-e p-s-k-s-e- -------------------------- Kvar er næraste postkasse? 0
Potrebujem pár poštových známok. Eg-tre-- ----p-r-f---e--e. E- t---- e-- p-- f-------- E- t-e-g e-t p-r f-i-e-k-. -------------------------- Eg treng eit par frimerke. 0
Na pohľadnicu a list. T---e-t k--- -- eit -r--. T-- e-- k--- o- e-- b---- T-l e-t k-r- o- e-t b-e-. ------------------------- Til eit kort og eit brev. 0
Aké je poštovné do Ameriky? Kv- -r po-t-e- ----A-eri--? K-- e- p------ t-- A------- K-a e- p-r-o-n t-l A-e-i-a- --------------------------- Kva er portoen til Amerika? 0
Koľko váži balík? K-r -----er -akk-? K-- t--- e- p----- K-r t-n- e- p-k-a- ------------------ Kor tung er pakka? 0
Môžem ho poslať leteckou poštou? Kan -- --n------med--uf--os-? K-- e- s---- h- m-- l-------- K-n e- s-n-e h- m-d l-f-p-s-? ----------------------------- Kan eg sende ho med luftpost? 0
Ako dlho trvá, kým príde? K-r---ng-t-d--e- d-t --l--o kje- -ra-? K-- l--- t-- t-- d-- t-- h- k--- f---- K-r l-n- t-d t-k d-t t-l h- k-e- f-a-? -------------------------------------- Kor lang tid tek det til ho kjem fram? 0
Kde môžem telefonovať? K-ar-k----g ri--j-? K--- k-- e- r------ K-a- k-n e- r-n-j-? ------------------- Kvar kan eg ringje? 0
Kde je najbližšia telefónna búdka? Kva---r -æ----- --le-o-----k? K--- e- n------ t------------ K-a- e- n-r-s-e t-l-f-n-i-s-? ----------------------------- Kvar er næraste telefonkiosk? 0
Máte telefónne karty? H----u-te--fo-ko--? H-- d- t----------- H-r d- t-l-f-n-o-t- ------------------- Har du telefonkort? 0
Máte telefónny zoznam? Har d- ein -----o---ta-o-? H-- d- e-- t-------------- H-r d- e-n t-l-f-n-a-a-o-? -------------------------- Har du ein telefonkatalog? 0
Viete predvoľbu do Rakúska? Veit--u l--dk-d-- ----Au-t-rrik-? V--- d- l-------- t-- A---------- V-i- d- l-n-k-d-n t-l A-s-e-r-k-? --------------------------------- Veit du landkoden til Austerrike? 0
Moment. Pozriem sa. Ven-----t--s- -ka- ----j--ke. V--- l---- s- s--- e- s------ V-n- l-t-, s- s-a- e- s-e-k-. ----------------------------- Vent litt, så skal eg sjekke. 0
Linka je stále obsadená. Li--- ----ll--d op-t-k--. L---- e- a----- o-------- L-n-a e- a-l-i- o-p-e-e-. ------------------------- Linja er alltid oppteken. 0
Aké číslo ste vytočili? Kv--nu-m-r h-r du--i--t? K-- n----- h-- d- r----- K-a n-m-e- h-r d- r-n-t- ------------------------ Kva nummer har du ringt? 0
Najprv musíte vytočiť nulu! Du må-t---- nul-----s-! D- m- t---- n--- f----- D- m- t-s-e n-l- f-r-t- ----------------------- Du må taste null fyrst! 0

Aj pocity hovoria rôznymi jazykmi!

Na celom svete sa hovorí rôznymi jazykmi. Žiadny univerzálny ľudský jazyk neexistuje. Ako je to ale s našou mimikou? Majú emócie svoj univerzálny jazyk? Vôbec nie, aj tu existujú rozdiely! Ľudia si dlho mysleli, že všetci vyjadrujeme svoje emócie rovnako. Malo sa za to, že mimika je zrozumiteľná pre všetkých. Charles Darwin veril, že pocity sú pre človeka životne dôležité. Preto musia byť vo všetkých kultúrach chápané rovnako. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že rozdiely sú aj v jazyku našich emócií. Znamená to, že našu mimiku ovplyvňuje naša kultúra. Ľudia na celom svete si teda vykladajú a vyjadrujú emócie inak. Vedci rozlišujú šesť základných pocitov. Sú to radosť, smútok, hnev, znechutenie, strach a prekvapenie. Európania ich však vyjadrujú inak ako Aziati. Z rovnakých tvárí môžete vyčítať iné veci. Preukázali to mnohé experimenty. V rámci týchto experimentov boli ľuďom na počítači ukazované tváre. Tí potom mali popísať, čo v tvárach vidia. Výsledky sa líšili a to z mnohých dôvodov. V niektorých kultúrach sa pocity dávajú najavo viac než v iných. Intenzitu výrazu v tvári teda nechápu všetci rovnako. Ľudia z rôznych kultúr sa tiež sústredia na iné veci. Aziati sa pri čítaní emócií zameriavajú na oči. Oproti tomu Európania a Američania sa pozerajú na ústa. Jeden výraz tváre však všetky kultúry chápu rovnako ... Je to vrelý úsmev!