Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   nn City tour

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [førtito], to og førti

City tour

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? E- -o-g---o-- -å -undag--? Er torget ope på sundagar? E- t-r-e- o-e p- s-n-a-a-? -------------------------- Er torget ope på sundagar? 0
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Er --s-- --e--på-m-n-ag--? Er messa open på måndagar? E- m-s-a o-e- p- m-n-a-a-? -------------------------- Er messa open på måndagar? 0
Je výstava otvorená každý utorok? Er ut----li-ga---en -å-----aga-? Er utstillinga open på tysdagar? E- u-s-i-l-n-a o-e- p- t-s-a-a-? -------------------------------- Er utstillinga open på tysdagar? 0
Je zoo otvorené každú stredu? E- dy-----k-- -p-n--å----da--r? Er dyreparken open på onsdagar? E- d-r-p-r-e- o-e- p- o-s-a-a-? ------------------------------- Er dyreparken open på onsdagar? 0
Je múzeum otvorené každý štvrtok? E--mu--e--op---- ---sd-ga-? Er museet ope på torsdagar? E- m-s-e- o-e p- t-r-d-g-r- --------------------------- Er museet ope på torsdagar? 0
Je galéria otvorená každý piatok? Er-g-l-e---t op-----freda-a-? Er galleriet ope på fredagar? E- g-l-e-i-t o-e p- f-e-a-a-? ----------------------------- Er galleriet ope på fredagar? 0
Môže sa tu fotografovať? Er -e- -o--å ---b----e? Er det lov å ta bilete? E- d-t l-v å t- b-l-t-? ----------------------- Er det lov å ta bilete? 0
Musí sa platiť vstupné? Må -g--eta-e i-n----spen--r? Må eg betale inngangspengar? M- e- b-t-l- i-n-a-g-p-n-a-? ---------------------------- Må eg betale inngangspengar? 0
Koľko stojí vstupné? Kv- ---ta--i-n-a-gen? Kva kostar inngangen? K-a k-s-a- i-n-a-g-n- --------------------- Kva kostar inngangen? 0
Poskytujete zľavu pre skupiny? Er-d-t -r-pp-r-bat-? Er det grupperabatt? E- d-t g-u-p-r-b-t-? -------------------- Er det grupperabatt? 0
Poskytujete zľavu pre deti? Er-de--r--a-t -or -o-n? Er det rabatt for born? E- d-t r-b-t- f-r b-r-? ----------------------- Er det rabatt for born? 0
Poskytujete zľavu pre študentov? E---e--st--e-t-ab-t-? Er det studentrabatt? E- d-t s-u-e-t-a-a-t- --------------------- Er det studentrabatt? 0
Čo je to za budovu? K-- --a---b-g--e- d-t? Kva slags bygg er det? K-a s-a-s b-g- e- d-t- ---------------------- Kva slags bygg er det? 0
Aká stará je tá budova? K-r gam-l ----y-n-n-en? Kor gamal er bygningen? K-r g-m-l e- b-g-i-g-n- ----------------------- Kor gamal er bygningen? 0
Kto postavil tú budovu? Kv-n--a--b-g---e-? Kven har bygd det? K-e- h-r b-g- d-t- ------------------ Kven har bygd det? 0
Zaujímam sa o architektúru. E- er-i--e----e-t --a--ite-tu-. Eg er interessert i arkitektur. E- e- i-t-r-s-e-t i a-k-t-k-u-. ------------------------------- Eg er interessert i arkitektur. 0
Zaujímam sa o umenie. Eg er int--es--r- --k-ns-. Eg er interessert i kunst. E- e- i-t-r-s-e-t i k-n-t- -------------------------- Eg er interessert i kunst. 0
Zaujímam sa o maliarstvo. E- e- --te-e-s-rt--------i. Eg er interessert i måleri. E- e- i-t-r-s-e-t i m-l-r-. --------------------------- Eg er interessert i måleri. 0

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...