Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   nn At the restaurant 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tretti - tredve]

At the restaurant 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. E---e--eju-- -- du -n---. E-- e------- e- d- s----- E-n e-l-j-s- e- d- s-i-l- ------------------------- Ein eplejus, er du snill. 0
Limonádu, prosím. Ei--b---,---------i-l. E-- b---- e- d- s----- E-n b-u-, e- d- s-i-l- ---------------------- Ein brus, er du snill. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. Ei--tom-tju---e---u sni--. E-- t-------- e- d- s----- E-n t-m-t-u-, e- d- s-i-l- -------------------------- Ein tomatjus, er du snill. 0
Prosím si pohár červeného vína. E--vi--gj-rne ha-ei- gla- --u-vin. E- v-- g----- h- e-- g--- r------- E- v-l g-e-n- h- e-t g-a- r-u-v-n- ---------------------------------- Eg vil gjerne ha eit glas raudvin. 0
Prosím si pohár bieleho vína. E----l -----e ----it--las-k-it-in. E- v-- g----- h- e-- g--- k------- E- v-l g-e-n- h- e-t g-a- k-i-v-n- ---------------------------------- Eg vil gjerne ha eit glas kvitvin. 0
Prosím si fľašu šampanského. E- v-- g--r-- ----- f---ke--us--rande. E- v-- g----- h- e- f----- m---------- E- v-l g-e-n- h- e- f-a-k- m-s-e-a-d-. -------------------------------------- Eg vil gjerne ha ei flaske musserande. 0
Máš rád(rada) ryby? Li-ar-d--f---? L---- d- f---- L-k-r d- f-s-? -------------- Likar du fisk? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? L--ar-du---s-kjø-? L---- d- o-------- L-k-r d- o-s-k-ø-? ------------------ Likar du oksekjøt? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? Li--- d--s-i-? L---- d- s---- L-k-r d- s-i-? -------------- Likar du svin? 0
Dám si niečo bez mäsa. Eg-vil gj-r-- -a--oko u-an----t. E- v-- g----- h- n--- u--- k---- E- v-l g-e-n- h- n-k- u-a- k-ø-. -------------------------------- Eg vil gjerne ha noko utan kjøt. 0
Dám si zeleninovú misu. Eg-vil-gj--ne h- ei- gr--s-k-r--t. E- v-- g----- h- e-- g------------ E- v-l g-e-n- h- e-n g-ø-s-k-r-t-. ---------------------------------- Eg vil gjerne ha ein grønsaksrett. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. E- --l-gj-r---ha-n--o so- i-kje-t-- --n- -i-. E- v-- g----- h- n--- s-- i---- t-- l--- t--- E- v-l g-e-n- h- n-k- s-m i-k-e t-k l-n- t-d- --------------------------------------------- Eg vil gjerne ha noko som ikkje tek lang tid. 0
Prosíte si to s ryžou? V-l------ ri-----? V-- d- h- r-- t--- V-l d- h- r-s t-l- ------------------ Vil du ha ris til? 0
Prosíte si to s cestovinami? V-l--- -----s----il? V-- d- h- p---- t--- V-l d- h- p-s-a t-l- -------------------- Vil du ha pasta til? 0
Prosíte si to so zemiakmi? Vil ---h--potet---t-l? V-- d- h- p------ t--- V-l d- h- p-t-t-r t-l- ---------------------- Vil du ha poteter til? 0
To mi nechutí. D-t-sm--ar ---je-g-dt. D-- s----- i---- g---- D-t s-a-a- i-k-e g-d-. ---------------------- Det smakar ikkje godt. 0
Jedlo je studené. M--en-----ald. M---- e- k---- M-t-n e- k-l-. -------------- Maten er kald. 0
To som si neobjednal. D-t---r--kk-------eg -in--. D-- v-- i---- d-- e- t----- D-t v-r i-k-e d-t e- t-n-a- --------------------------- Det var ikkje det eg tinga. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !