Slovníček fráz

sk V meste   »   nn In the city

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [tjuefem]

In the city

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Eg--il til tog--a----en. E- v-- t-- t------------ E- v-l t-l t-g-t-s-o-e-. ------------------------ Eg vil til togstasjonen. 0
Chcel by som ísť na letisko. Eg -----il fl-p---sen. E- v-- t-- f---------- E- v-l t-l f-y-l-s-e-. ---------------------- Eg vil til flyplassen. 0
Chcel by som ísť do centra. E------t-l s----u-. E- v-- t-- s------- E- v-l t-l s-n-r-m- ------------------- Eg vil til sentrum. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? K-rle-- k--m ---t----ogs--sj-ne-? K------ k--- e- t-- t------------ K-r-e-s k-e- e- t-l t-g-t-s-o-e-? --------------------------------- Korleis kjem eg til togstasjonen? 0
Ako sa dostanem na letisko? K--l-i--kje--eg--i----y---ss-n? K------ k--- e- t-- f---------- K-r-e-s k-e- e- t-l f-y-l-s-e-? ------------------------------- Korleis kjem eg til flyplassen? 0
Ako sa dostanem do centra? K-rle-- ---m--- -----e-t-um? K------ k--- e- t-- s------- K-r-e-s k-e- e- t-l s-n-r-m- ---------------------------- Korleis kjem eg til sentrum? 0
Potrebujem taxík. Eg treng -i --osje. E- t---- e- d------ E- t-e-g e- d-o-j-. ------------------- Eg treng ei drosje. 0
Potrebujem mapu mesta. Eg t-e---eit -ar-------by--. E- t---- e-- k--- o--- b---- E- t-e-g e-t k-r- o-e- b-e-. ---------------------------- Eg treng eit kart over byen. 0
Potrebujem hotel. Eg-tre-g---t--o----. E- t---- e-- h------ E- t-e-g e-t h-t-l-. -------------------- Eg treng eit hotell. 0
Chcel by som si prenajať auto. E- -il--j-rne-----e --- -i-. E- v-- g----- l---- e-- b--- E- v-l g-e-n- l-i-e e-n b-l- ---------------------------- Eg vil gjerne leige ein bil. 0
Tu je moja kreditná karta. H-r-e---r-d------tet--it-. H-- e- k------------ m---- H-r e- k-e-i-t-o-t-t m-t-. -------------------------- Her er kredittkortet mitt. 0
Tu je môj vodičský preukaz. H-r ----ør--k-rte--mi-t. H-- e- f---------- m---- H-r e- f-r-r-o-t-t m-t-. ------------------------ Her er førarkortet mitt. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? K-a----d-- å---å - -y-n? K-- e- d-- å s-- i b---- K-a e- d-t å s-å i b-e-? ------------------------ Kva er det å sjå i byen? 0
Choďte do starého mesta. G--i-gamle----. G- i g--------- G- i g-m-e-y-n- --------------- Gå i gamlebyen. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Dr- -å om--sing-i by-n. D-- p- o------- i b---- D-a p- o-v-s-n- i b-e-. ----------------------- Dra på omvising i byen. 0
Choďte do prístavu. G---il h-mna. G- t-- h----- G- t-l h-m-a- ------------- Gå til hamna. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Dr--p--bå----i-i-g. D-- p- b----------- D-a p- b-t-m-i-i-g- ------------------- Dra på båtomvising. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Kva -nna er -e----å-sj-? K-- a--- e- v---- å s--- K-a a-n- e- v-r-t å s-å- ------------------------ Kva anna er verdt å sjå? 0

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !