Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   nn Negation 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [sekstifem]

Negation 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? E- de- ---ge- -y-? E- d-- r----- d--- E- d-n r-n-e- d-r- ------------------ Er den ringen dyr? 0
Nie, stojí len sto eur. Ne-,-ha----st-r ---re hun--e e--o. N--- h-- k----- b---- h----- e---- N-i- h-n k-s-a- b-r-e h-n-r- e-r-. ---------------------------------- Nei, han kostar berre hundre euro. 0
Ale mám len päťdesiať. M-n--- h-r b-rr- f--t-. M-- e- h-- b---- f----- M-n e- h-r b-r-e f-m-i- ----------------------- Men eg har berre femti. 0
Si už hotový? E--du -e---g? E- d- f------ E- d- f-r-i-? ------------- Er du ferdig? 0
Nie, ešte nie. N--- --k-- en-o. N--- i---- e---- N-i- i-k-e e-n-. ---------------- Nei, ikkje enno. 0
Ale hneď budem hotový. Me--eg-er -na-t-fe-d--. M-- e- e- s---- f------ M-n e- e- s-a-t f-r-i-. ----------------------- Men eg er snart ferdig. 0
Chcel by si ešte polievku? Vi- -u h-----r -upp-? V-- d- h- m--- s----- V-l d- h- m-i- s-p-e- --------------------- Vil du ha meir suppe? 0
Nie, už nechcem. Ne- t-k---eg---- -k-je ha-me--. N-- t---- e- v-- i---- h- m---- N-i t-k-, e- v-l i-k-e h- m-i-. ------------------------------- Nei takk, eg vil ikkje ha meir. 0
Ale ešte jednu zmrzlinu. M-- e- -i------e-r-i-. M-- e- v-- h- m--- i-- M-n e- v-l h- m-i- i-. ---------------------- Men eg vil ha meir is. 0
Bývaš tu už dlho? Har -u b-d- h-r--enge? H-- d- b--- h-- l----- H-r d- b-d- h-r l-n-e- ---------------------- Har du budd her lenge? 0
Nie, len jeden mesiac. N--,--e-re---- må---. N--- b---- e-- m----- N-i- b-r-e e-n m-n-d- --------------------- Nei, berre ein månad. 0
Ale poznám už veľa ľudí. M-n-e----enn-r-m-n---folk alt. M-- e- k------ m---- f--- a--- M-n e- k-e-n-r m-n-e f-l- a-t- ------------------------------ Men eg kjenner mange folk alt. 0
Ideš zajtra domov? Køyr----u -eim-i-m-rg--? K----- d- h--- i m------ K-y-e- d- h-i- i m-r-o-? ------------------------ Køyrer du heim i morgon? 0
Nie, až cez víkend. N-i,-i-k-e-før i -elg-. N--- i---- f-- i h----- N-i- i-k-e f-r i h-l-a- ----------------------- Nei, ikkje før i helga. 0
Ale vrátim sa už v nedeľu. Men-e----em --l-a-- -l- på s--d--en. M-- e- k--- t------ a-- p- s-------- M-n e- k-e- t-l-a-e a-t p- s-n-a-e-. ------------------------------------ Men eg kjem tilbake alt på sundagen. 0
Je tvoja dcéra už dospelá? E--d--te-a di-va-s-n? E- d------ d- v------ E- d-t-e-a d- v-k-e-? --------------------- Er dottera di vaksen? 0
Nie, má iba sedemnásť. Ne-,--o -- -er-e--ytten. N--- h- e- b---- s------ N-i- h- e- b-r-e s-t-e-. ------------------------ Nei, ho er berre sytten. 0
Ale už má priateľa. Men--o---r a--e-ei----- k---a-t. M-- h- h-- a------- e-- k------- M-n h- h-r a-l-r-i- e-n k-æ-a-t- -------------------------------- Men ho har allereie ein kjærast. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!