Slovníček fráz

sk Časti tela   »   nn Parts of the body

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [femtiåtte]

Parts of the body

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Kreslím muža. E----i-nar e---mann. E- t------ e-- m---- E- t-i-n-r e-n m-n-. -------------------- Eg teiknar ein mann. 0
Najprv hlavu. Fy-s-----u-e-. F---- h------- F-r-t h-v-d-t- -------------- Fyrst hovudet. 0
Muž má klobúk. M-nne----r--å s---ein---t-. M----- h-- p- s-- e-- h---- M-n-e- h-r p- s-g e-n h-t-. --------------------------- Mannen har på seg ein hatt. 0
Vlasy nie je vidno. D----- ----e håre-. D- s-- i---- h----- D- s-r i-k-e h-r-t- ------------------- Du ser ikkje håret. 0
Uši takisto nie je vidno. D--s-r--kk-e ------ell-r. D- s-- i---- ø--- h------ D- s-r i-k-e ø-r- h-l-e-. ------------------------- Du ser ikkje øyro heller. 0
Chrbát takisto nie je vidno. D----r-ik-je r----n ------. D- s-- i---- r----- h------ D- s-r i-k-e r-g-e- h-l-e-. --------------------------- Du ser ikkje ryggen heller. 0
Nakreslím oči a ústa. Eg-te--nar --go--g-m-n---. E- t------ a--- o- m------ E- t-i-n-r a-g- o- m-n-e-. -------------------------- Eg teiknar augo og munnen. 0
Muž tancuje a smeje sa. Ma-n-n-da---r og le-. M----- d----- o- l--- M-n-e- d-n-a- o- l-r- --------------------- Mannen dansar og ler. 0
Muž má dlhý nos. M-n--n-ha---a-- -ase. M----- h-- l--- n---- M-n-e- h-r l-n- n-s-. --------------------- Mannen har lang nase. 0
V rukách má palicu. Han --r---- stok- --h---a. H-- h-- e-- s---- i h----- H-n h-r e-n s-o-k i h-n-a- -------------------------- Han har ein stokk i handa. 0
Okolo krku má tiež šál. Ha--ha- -- eit ---erf-r-ndt -a-s-n. H-- h-- ò- e-- s----- r---- h------ H-n h-r ò- e-t s-j-r- r-n-t h-l-e-. ----------------------------------- Han har òg eit skjerf rundt halsen. 0
Je zima a je chladno. D-- -r vi--er, -- d---er---l--. D-- e- v------ o- d-- e- k----- D-t e- v-n-e-, o- d-t e- k-l-t- ------------------------------- Det er vinter, og det er kaldt. 0
Ruky sú silné. Arma----r--ra-t--e. A----- e- k-------- A-m-n- e- k-a-t-g-. ------------------- Armane er kraftige. 0
Nohy sú tiež silné. B-ina -r-ò- --------. B---- e- ò- k-------- B-i-a e- ò- k-a-t-g-. --------------------- Beina er òg kraftige. 0
Muž je zo snehu. Man----e- -v --ø. M----- e- a- s--- M-n-e- e- a- s-ø- ----------------- Mannen er av snø. 0
Nemá nohavice ani plášť. H-n-h-- -------ks- p- ---- o- ---e- fr-kk. H-- h-- i--- b---- p- s--- o- i---- f----- H-n h-r i-g- b-k-e p- s-g- o- i-g-n f-a-k- ------------------------------------------ Han har inga bukse på seg, og ingen frakk. 0
Ale nemrzne. M-n ---nen----s -k--e. M-- m----- f--- i----- M-n m-n-e- f-y- i-k-e- ---------------------- Men mannen frys ikkje. 0
Je to snehuliak. De--e- --n s--mann. D-- e- e-- s------- D-t e- e-n s-ø-a-n- ------------------- Det er ein snømann. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...