Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   nn Past tense 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [åttiein]

Past tense 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
písať sk-ive s----- s-r-v- ------ skrive 0
Písal list. Ha--sk-ei- e-t-b-e-. H-- s----- e-- b---- H-n s-r-i- e-t b-e-. -------------------- Han skreiv eit brev. 0
A ona písala pohľadnicu. O- -- ---ei- ei- -or-. O- h- s----- e-- k---- O- h- s-r-i- e-t k-r-. ---------------------- Og ho skreiv eit kort. 0
čítať le-e l--- l-s- ---- lese 0
Ćítal časopis. Eg l---ei- -aga-in. E- l-- e-- m------- E- l-s e-t m-g-s-n- ------------------- Eg las eit magasin. 0
A ona čítala knihu. Og ------ e--b-k. O- h- l-- e- b--- O- h- l-s e- b-k- ----------------- Og ho las ei bok. 0
vziať, zobrať -a t- t- -- ta 0
Vzal si cigaretu. Ha---o----n--i-a--tt. H-- t-- e-- s-------- H-n t-k e-n s-g-r-t-. --------------------- Han tok ein sigarett. 0
Vzala si kúsok čokolády. H---ok -----t--k------ola--k-k-. H- t-- e-- s----- s------------- H- t-k e-t s-y-k- s-o-o-a-e-a-e- -------------------------------- Ho tok eit stykke sjokoladekake. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Ha- -----t-u,---n -o -a- t-uf--t. H-- v-- u---- m-- h- v-- t------- H-n v-r u-r-, m-n h- v-r t-u-a-t- --------------------------------- Han var utru, men ho var trufast. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Han-var lat,--e--ho -a---l-----. H-- v-- l--- m-- h- v-- f------- H-n v-r l-t- m-n h- v-r f-i-t-g- -------------------------------- Han var lat, men ho var flittig. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Han ------t--g,-m-n ho-v-r--ik. H-- v-- f------ m-- h- v-- r--- H-n v-r f-t-i-, m-n h- v-r r-k- ------------------------------- Han var fattig, men ho var rik. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. H-- ---de --ge--peng--, -e--- g-eld. H-- h---- i---- p------ b---- g----- H-n h-d-e i-g-n p-n-a-, b-r-e g-e-d- ------------------------------------ Han hadde ingen pengar, berre gjeld. 0
Nemal šťastie, ale smolu. H-n--a-d- i-k-e--l-ks, -err- ufl--s. H-- h---- i---- f----- b---- u------ H-n h-d-e i-k-e f-a-s- b-r-e u-l-k-. ------------------------------------ Han hadde ikkje flaks, berre uflaks. 0
Nemal úspech, ale neúspech. H-n-lu----- -kk----h-n--e--e ---lu-ka-t. H-- l------ i----- h-- b---- m---------- H-n l-k-a-t i-k-e- h-n b-r-e m-s-u-k-s-. ---------------------------------------- Han lukkast ikkje, han berre mislukkast. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. H-- -------je f-r--gd- -en-m-sf-rn-gd. H-- v-- i---- f------- m-- m---------- H-n v-r i-k-e f-r-ø-d- m-n m-s-o-n-g-. -------------------------------------- Han var ikkje fornøgd, men misfornøgd. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. H---va--i--je -u-----g----n u-u-kel--. H-- v-- i---- l-------- m-- u--------- H-n v-r i-k-e l-k-e-e-, m-n u-u-k-l-g- -------------------------------------- Han var ikkje lukkeleg, men ulukkeleg. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. H-n -ar --kj--sympat--k,--en-u-ym---isk. H-- v-- i---- s--------- m-- u---------- H-n v-r i-k-e s-m-a-i-k- m-n u-y-p-t-s-. ---------------------------------------- Han var ikkje sympatisk, men usympatisk. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...