Slovníček fráz

sk Na pošte   »   eo En la poŝtoficejo

59 [pätdesiatdeväť]

Na pošte

Na pošte

59 [kvindek naŭ]

En la poŝtoficejo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Kde je najbližšia pošta? K---e-t---la p-ej-p----ima poŝ-----e-o? K-- e---- l- p--- p------- p----------- K-e e-t-s l- p-e- p-o-s-m- p-ŝ-o-i-e-o- --------------------------------------- Kie estas la plej proksima poŝtoficejo? 0
Je to ďaleko k najbližšej pošte? Ĉ- malp---si-as la p-ŝ-o--c-jo----ĉi-ti-? Ĉ- m----------- l- p---------- d- ĉ------ Ĉ- m-l-r-k-i-a- l- p-ŝ-o-i-e-o d- ĉ---i-? ----------------------------------------- Ĉu malproksimas la poŝtoficejo de ĉi-tie? 0
Kde je najbližšia poštová schránka? K-e---tas l- --ej -r-k--ma-l-t----sto? K-- e---- l- p--- p------- l---------- K-e e-t-s l- p-e- p-o-s-m- l-t-r-e-t-? -------------------------------------- Kie estas la plej proksima leterkesto? 0
Potrebujem pár poštových známok. Mi bez---s k-l-aj- poŝ-m-r---n. M- b------ k------ p----------- M- b-z-n-s k-l-a-n p-ŝ-m-r-o-n- ------------------------------- Mi bezonas kelkajn poŝtmarkojn. 0
Na pohľadnicu a list. Po- p-ŝtk---- -aj-l-tero. P-- p-------- k-- l------ P-r p-ŝ-k-r-o k-j l-t-r-. ------------------------- Por poŝtkarto kaj letero. 0
Aké je poštovné do Ameriky? K-o- -o-t---la -f----o a- U--n-? K--- k----- l- a------ a- U----- K-o- k-s-a- l- a-r-n-o a- U-o-o- -------------------------------- Kiom kostas la afranko al Usono? 0
Koľko váži balík? Kio- ----s--a ----ĵo? K--- p---- l- p------ K-o- p-z-s l- p-k-ĵ-? --------------------- Kiom pezas la pakaĵo? 0
Môžem ho poslať leteckou poštou? Ĉ- mi-po----s--di -i--a-r-oŝt-? Ĉ- m- p---- s---- ĝ-- a-------- Ĉ- m- p-v-s s-n-i ĝ-n a-r-o-t-? ------------------------------- Ĉu mi povas sendi ĝin aerpoŝte? 0
Ako dlho trvá, kým príde? K--m-da-t-mpo-b---n-----po-------lv--o? K--- d- t---- b-------- p-- ĝ-- a------ K-o- d- t-m-o b-z-n-t-s p-r ĝ-a a-v-n-? --------------------------------------- Kiom da tempo bezonatas por ĝia alveno? 0
Kde môžem telefonovať? Ki- -i-p-va--t--e----? K-- m- p---- t-------- K-e m- p-v-s t-l-f-n-? ---------------------- Kie mi povas telefoni? 0
Kde je najbližšia telefónna búdka? Ki---sta--l--pl-j-pr-ksi-- t--ef-----o? K-- e---- l- p--- p------- t----------- K-e e-t-s l- p-e- p-o-s-m- t-l-f-n-u-o- --------------------------------------- Kie estas la plej proksima telefonbudo? 0
Máte telefónne karty? Ĉ- ---h-v-s-te-e-o---rt-jn? Ĉ- v- h---- t-------------- Ĉ- v- h-v-s t-l-f-n-a-t-j-? --------------------------- Ĉu vi havas telefonkartojn? 0
Máte telefónny zoznam? Ĉu-v- h------el-fo---b--n? Ĉ- v- h---- t------------- Ĉ- v- h-v-s t-l-f-n-i-r-n- -------------------------- Ĉu vi havas telefonlibron? 0
Viete predvoľbu do Rakúska? Ĉ- vi-k-n----a -ele-on--d-n -e -ŭ-tr--o? Ĉ- v- k---- l- t----------- d- A-------- Ĉ- v- k-n-s l- t-l-f-n-o-o- d- A-s-r-j-? ---------------------------------------- Ĉu vi konas la telefonkodon de Aŭstrujo? 0
Moment. Pozriem sa. M-m--t----m---uj se-ĉ-s. M-------- m- t-- s------ M-m-n-o-, m- t-j s-r-o-. ------------------------ Momenton, mi tuj serĉos. 0
Linka je stále obsadená. La l-ne- --t-s oku-a--. L- l---- e---- o------- L- l-n-o e-t-s o-u-a-a- ----------------------- La lineo estas okupata. 0
Aké číslo ste vytočili? K-u--n-m--o- v-----kt-s? K--- n------ v- e------- K-u- n-m-r-n v- e-e-t-s- ------------------------ Kiun numeron vi elektis? 0
Najprv musíte vytočiť nulu! Vi---v-s -nu- e----i--ul-n! V- d---- u--- e----- n----- V- d-v-s u-u- e-e-t- n-l-n- --------------------------- Vi devas unue elekti nulon! 0

Aj pocity hovoria rôznymi jazykmi!

Na celom svete sa hovorí rôznymi jazykmi. Žiadny univerzálny ľudský jazyk neexistuje. Ako je to ale s našou mimikou? Majú emócie svoj univerzálny jazyk? Vôbec nie, aj tu existujú rozdiely! Ľudia si dlho mysleli, že všetci vyjadrujeme svoje emócie rovnako. Malo sa za to, že mimika je zrozumiteľná pre všetkých. Charles Darwin veril, že pocity sú pre človeka životne dôležité. Preto musia byť vo všetkých kultúrach chápané rovnako. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že rozdiely sú aj v jazyku našich emócií. Znamená to, že našu mimiku ovplyvňuje naša kultúra. Ľudia na celom svete si teda vykladajú a vyjadrujú emócie inak. Vedci rozlišujú šesť základných pocitov. Sú to radosť, smútok, hnev, znechutenie, strach a prekvapenie. Európania ich však vyjadrujú inak ako Aziati. Z rovnakých tvárí môžete vyčítať iné veci. Preukázali to mnohé experimenty. V rámci týchto experimentov boli ľuďom na počítači ukazované tváre. Tí potom mali popísať, čo v tvárach vidia. Výsledky sa líšili a to z mnohých dôvodov. V niektorých kultúrach sa pocity dávajú najavo viac než v iných. Intenzitu výrazu v tvári teda nechápu všetci rovnako. Ľudia z rôznych kultúr sa tiež sústredia na iné veci. Aziati sa pri čítaní emócií zameriavajú na oči. Oproti tomu Európania a Američania sa pozerajú na ústa. Jeden výraz tváre však všetky kultúry chápu rovnako ... Je to vrelý úsmev!