Slovníček fráz

sk Práca   »   nn Working

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [femtifem]

Working

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Kva-jobbar-du --d? K-- j----- d- m--- K-a j-b-a- d- m-d- ------------------ Kva jobbar du med? 0
Môj muž je povolaním lekár. M----n ----e---eg-. M----- m-- e- l---- M-n-e- m-n e- l-g-. ------------------- Mannen min er lege. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Eg -ob--r-d----d -om---u--------. E- j----- d----- s-- s----------- E- j-b-a- d-l-i- s-m s-u-e-l-i-r- --------------------------------- Eg jobbar deltid som sjukepleiar. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. S-a-t---i---i---ns-o---t--. S---- b--- v- p------------ S-a-t b-i- v- p-n-j-n-s-a-. --------------------------- Snart blir vi pensjonistar. 0
Ale dane sú vysoké. Men -k-tt-ne-e--h--e. M-- s------- e- h---- M-n s-a-t-n- e- h-g-. --------------------- Men skattane er høge. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Og -el--f--sikri--a -- d-r. O- h--------------- e- d--- O- h-l-e-o-s-k-i-g- e- d-r- --------------------------- Og helseforsikringa er dyr. 0
Čím by si raz chcel byť? K-- -a---- l--t -i- å -l-? K-- h-- d- l--- t-- å b--- K-a h-r d- l-s- t-l å b-i- -------------------------- Kva har du lyst til å bli? 0
Chcel by som byť inžinierom. Eg--i- --i i-g--i--. E- v-- b-- i-------- E- v-l b-i i-g-n-ø-. -------------------- Eg vil bli ingeniør. 0
Chcem študovať na univerzite. Eg-v-- st-d-re-v---un--e-s-t-tet. E- v-- s------ v-- u------------- E- v-l s-u-e-e v-d u-i-e-s-t-t-t- --------------------------------- Eg vil studere ved universitetet. 0
Som praktikant. E--er-pra----ant. E- e- p---------- E- e- p-a-t-k-n-. ----------------- Eg er praktikant. 0
Nezarábam veľa. Eg-----r -k--- my--e. E- t---- i---- m----- E- t-n-r i-k-e m-k-e- --------------------- Eg tenar ikkje mykje. 0
Praxujem v zahraničí. E--tek-pr--s-s-i utlande-. E- t-- p------ i u-------- E- t-k p-a-s-s i u-l-n-e-. -------------------------- Eg tek praksis i utlandet. 0
Toto je môj šéf. De---- s--f-n -i-. D-- e- s----- m--- D-t e- s-e-e- m-n- ------------------ Det er sjefen min. 0
Mám milých kolegov. E- h-r-h-gg-le-e-k-lle---r. E- h-- h-------- k--------- E- h-r h-g-e-e-e k-l-e-a-r- --------------------------- Eg har hyggelege kollegaer. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Vi -t -u-sj - ----i--. V- e- l---- i k------- V- e- l-n-j i k-n-i-a- ---------------------- Vi et lunsj i kantina. 0
Hľadám prácu. E--se--e---- -r---d. E- s-- e---- a------ E- s-r e-t-r a-b-i-. -------------------- Eg ser etter arbeid. 0
Už rok som nezamestnaný. E--h-r v--e-a-b--ds-a---i ei---år. E- h-- v--- a---------- i e--- å-- E- h-r v-r- a-b-i-s-a-s i e-t- å-. ---------------------------------- Eg har vore arbeidslaus i eitt år. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. H-r-i-l-n-e--er--et---- ma--e--r-eid-l--i-e. H-- i l----- e- d-- f-- m---- a------------- H-r i l-n-e- e- d-t f-r m-n-e a-b-i-s-e-i-e- -------------------------------------------- Her i landet er det for mange arbeidsledige. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?