Slovníček fráz

sk Na železničnej stanici   »   nn At the train station

33 [tridsaťtri]

Na železničnej stanici

Na železničnej stanici

33 [trettitre]

At the train station

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Kedy ide ďalší vlak do Berlína? Nå--går-n-s-- --- til-B---i-? N-- g-- n---- t-- t-- B------ N-r g-r n-s-e t-g t-l B-r-i-? ----------------------------- Når går neste tog til Berlin? 0
Kedy ide ďalší vlak do Paríža? Når g-r n---- t-g t-l -ar-s? N-- g-- n---- t-- t-- P----- N-r g-r n-s-e t-g t-l P-r-s- ---------------------------- Når går neste tog til Paris? 0
Kedy ide ďalší vlak do Londýna? Når -år----te -og --l Lond--? N-- g-- n---- t-- t-- L------ N-r g-r n-s-e t-g t-l L-n-o-? ----------------------------- Når går neste tog til London? 0
O koľkej ide vlak do Varšavy? Nå--g-- tog-- --l-Wa--a--? N-- g-- t---- t-- W------- N-r g-r t-g-t t-l W-r-a-a- -------------------------- Når går toget til Warsawa? 0
O koľkej ide vlak do Štokholmu? N-- g-r -o-et -il --oc-ho--? N-- g-- t---- t-- S--------- N-r g-r t-g-t t-l S-o-k-o-m- ---------------------------- Når går toget til Stockholm? 0
O koľkej ide vlak do Budapešti? N-r ------get---l Bud-----? N-- g-- t---- t-- B-------- N-r g-r t-g-t t-l B-d-p-s-? --------------------------- Når går toget til Budapest? 0
Chcel /-a by som lístok do Madridu. E----il-e-- t-l-------, ---k. E-- b------ t-- M------ t---- E-n b-l-e-t t-l M-d-i-, t-k-. ----------------------------- Ein billett til Madrid, takk. 0
Chcel /-a by som lístok do Prahy. E----i---t- -il -r-ha,---k-. E-- b------ t-- P----- t---- E-n b-l-e-t t-l P-a-a- t-k-. ---------------------------- Ein billett til Praha, takk. 0
Chcel /-a by som lístok do Bernu. E-- -i-l-----il----n,-ta--. E-- b------ t-- B---- t---- E-n b-l-e-t t-l B-r-, t-k-. --------------------------- Ein billett til Bern, takk. 0
Kedy príde ten vlak do Viedne? N---kj-- t-g-t---l Wi-n? N-- k--- t---- t-- W---- N-r k-e- t-g-t t-l W-e-? ------------------------ Når kjem toget til Wien? 0
Kedy príde ten vlak do Moskvy? N-r kj-m -og-t--il M-skva? N-- k--- t---- t-- M------ N-r k-e- t-g-t t-l M-s-v-? -------------------------- Når kjem toget til Moskva? 0
Kedy príde ten vlak do Amsterdamu? N-- -j-m-t-ge- --l---s-e--am? N-- k--- t---- t-- A--------- N-r k-e- t-g-t t-l A-s-e-d-m- ----------------------------- Når kjem toget til Amsterdam? 0
Musím prestupovať? Må -- b--e-t-g? M- e- b--- t--- M- e- b-t- t-g- --------------- Må eg byte tog? 0
Z ktorej koľaje odchádza ten vlak? K-a--p-r---r-t-get-frå? K-- s--- g-- t---- f--- K-a s-o- g-r t-g-t f-å- ----------------------- Kva spor går toget frå? 0
Je vo vlaku lôžkový vozeň? E- d-t -o-evogn på t--e-? E- d-- s------- p- t----- E- d-t s-v-v-g- p- t-g-t- ------------------------- Er det sovevogn på toget? 0
Chcel /-a by som len jednosmerný lístok do Bruselu. Eg v---ha e-n-----e--b-l---- --l-B----e-. E- v-- h- e-- e------------- t-- B------- E- v-l h- e-n e-n-e-s-i-l-t- t-l B-ü-s-l- ----------------------------------------- Eg vil ha ein einvegsbillett til Brüssel. 0
Chcel /-a by som spiatočný cestovný lístok do Kodane. E--v---kjø-e retu-----e-t---l K-b-n--vn. E- v-- k---- r----------- t-- K--------- E- v-l k-ø-e r-t-r-i-l-t- t-l K-b-n-a-n- ---------------------------------------- Eg vil kjøpe returbillett til København. 0
Koľko stojí miesto v lôžkovom vozni? K-- k--ta---i- -las- i sovev-gn-? K-- k----- e-- p---- i s--------- K-a k-s-a- e-n p-a-s i s-v-v-g-a- --------------------------------- Kva kostar ein plass i sovevogna? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Zmena jazyka

Svet, v ktorom žijeme, sa každý deň mení. Stagnovať teda nemôže ani náš jazyk. Vyvíja sa s nami, je dynamický. Táto zmena sa môže týkať všetkých oblastí jazyka. To znamená, že sa môže vzťahovať k rôznym aspektom. Fonologická zmena sa týka zvukového systému jazyka. Pri sémantickej zmene sa mení význam slov. Lexikálna zmena mení slovnú zásobu. Gramatická zmena mení gramatické štruktúry. Dôvody jazykových zmien sú rôzne. Často sú to ekonomické dôvody. Hovoriaci alebo pisateľ chce ušetriť čas a námahu. Svoj jazyk teda zjednoduší. Jazykovú zmenu môžu takisto ovplyvniť inovácie. K tomu napríklad dochádza pri vynálezoch nových vecí. Tie potrebujú meno, vznikajú teda nové slová. Väčšinou nie je jazyková zmena plánovaná. Jedná sa o prirodzený proces a dochádza k nej automaticky. Hovoriaci však môžu svoj jazyk meniť aj vedome. Robia tak vtedy, ak chcú dosiahnuť určitý účinok. Jazykovú zmenu podporuje tiež vplyv cudzích jazykov. Je to zrejmé najmä v čase globalizácie. Hlavne angličtina ovplyvňuje iné jazyky. Takmer v každom jazyku dnes nájdeme anglické slová. Nazývame ich anglicizmy. Zmena jazykov je podrobovaná kritike alebo obavám už od antiky. Ide pritom o pozitívny jav. Dokazuje to, že náš jazyk je rovnako živý ako my!