Slovníček fráz

sk Šport   »   nn Sports

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [førtini / ni og førti]

Sports

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Športuješ? Driv -- me- ---rt? D--- d- m-- s----- D-i- d- m-d s-o-t- ------------------ Driv du med sport? 0
Áno, musím sa hýbať. J-, e- må -ø-e-----eg. J-- e- m- r--- p- m--- J-, e- m- r-r- p- m-g- ---------------------- Ja, eg må røre på meg. 0
Chodím do športového klubu. E--er-med-i--it -dre--s-ag. E- e- m-- i e-- i---------- E- e- m-d i e-t i-r-t-s-a-. --------------------------- Eg er med i eit idrettslag. 0
Hráme futbal. V----el---f-t-a--. V- s----- f------- V- s-e-a- f-t-a-l- ------------------ Vi spelar fotball. 0
Niekedy plávame. Av--- t-l-s-ømm-----. A- o- t-- s------ v-- A- o- t-l s-ø-m-r v-. --------------------- Av og til svømmer vi. 0
Alebo sa bicyklujeme. Eller v- ---l--. E---- v- s------ E-l-r v- s-k-a-. ---------------- Eller vi syklar. 0
V našom meste máme futbalový štadión. I-b-e- --r-e- --t-e-n-f-t--l----di-n. I b--- v-- e- d-- e-- f-------------- I b-e- v-r e- d-t e-n f-t-a-l-t-d-o-. ------------------------------------- I byen vår er det ein fotballstadion. 0
Máme tu aj plaváreň so saunou. D-t er-e-n-s---meh-l--m-d--adst-v- ò-. D-- e- e-- s--------- m-- b------- ò-- D-t e- e-n s-ø-m-h-l- m-d b-d-t-v- ò-. -------------------------------------- Det er ein svømmehall med badstove òg. 0
Máme aj golfové ihrisko. Og d-t--- --n-gol----e. O- d-- e- e-- g-------- O- d-t e- e-n g-l-b-n-. ----------------------- Og det er ein golfbane. 0
Čo dávajú v televízii? Kv- e- de--på TV? K-- e- d-- p- T-- K-a e- d-t p- T-? ----------------- Kva er det på TV? 0
Práve dávajú futbal. Det er-f-tb---k-m- n--t-no. D-- e- f---------- n--- n-- D-t e- f-t-a-l-a-p n-t- n-. --------------------------- Det er fotballkamp nett no. 0
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. D-t -y--e --get-s--l-- -ot--et -nge-s-e. D-- t---- l---- s----- m-- d-- e-------- D-t t-s-e l-g-t s-e-a- m-t d-t e-g-l-k-. ---------------------------------------- Det tyske laget spelar mot det engelske. 0
Kto vyhráva? Kv---vi-n? K--- v---- K-e- v-n-? ---------- Kven vinn? 0
Netuším. Eg----- i-k-e. E- a--- i----- E- a-a- i-k-e- -------------- Eg anar ikkje. 0
V tomto momente je to nerozhodne. D-t er --vgjo-t --ku--t-n-. D-- e- u------- a------ n-- D-t e- u-v-j-r- a-k-r-t n-. --------------------------- Det er uavgjort akkurat no. 0
Rozhodca je z Belgicka. Domm--e- e--f---Belg--. D------- e- f-- B------ D-m-a-e- e- f-å B-l-i-. ----------------------- Dommaren er frå Belgia. 0
Teraz sa kope jedenástka. No--r -et e--e----e--r. N- e- d-- e------------ N- e- d-t e-l-v---e-e-. ----------------------- No er det elleve-meter. 0
Gól! Jedna nula! Må-!-Ein--u--! M--- E-------- M-l- E-n-n-l-! -------------- Mål! Ein-null! 0

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...