Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   sq Pёremrat pronor 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [gjashtёdhjetёeshtatё]

Pёremrat pronor 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
okuliare sy-et s---- s-z-t ----- syzet 0
Zabudol si svoje okuliare. K--h-rr-ar-sy-et----i-. K- h------ s---- e t--- K- h-r-u-r s-z-t e t-j- ----------------------- Ka harruar syzet e tij. 0
Kde len má svoje okuliare? Ku-- ----- s--e----ti- ? K- i k- a- s---- e t-- ? K- i k- a- s-z-t e t-j ? ------------------------ Ku i ka ai syzet e tij ? 0
hodinky ora o-- o-a --- ora 0
Jeho hodinky sú pokazené. Ora - t----s-t- e---ish-r. O-- e t-- ё---- e p------- O-a e t-j ё-h-ё e p-i-h-r- -------------------------- Ora e tij ёshtё e prishur. 0
Hodiny visia na stene. Ora ёs-tё -ё m--. O-- ё---- n- m--- O-a ё-h-ё n- m-r- ----------------- Ora ёshtё nё mur. 0
pas pashap-rta p--------- p-s-a-o-t- ---------- pashaporta 0
Stratil svoj pas. A--------um--r p--h-p-r-ёn e-ti-. A- e k- h----- p---------- e t--- A- e k- h-m-u- p-s-a-o-t-n e t-j- --------------------------------- Ai e ka humbur pashaportёn e tij. 0
Kde len má svoj pas? Ku-e k---as-a-ort-n-ai? K- e k- p---------- a-- K- e k- p-s-a-o-t-n a-? ----------------------- Ku e ka pashaportёn ai? 0
oni – ich a--,-at----- /-e-t-re a--- a-- – i / e t--- a-a- a-o – i / e t-r- --------------------- ata, ato – i / e tyre 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. F-m---t---- po-- g--jnё p--n-ёrit-e--y-e. F------ n-- p- i g----- p-------- e t---- F-m-j-t n-k p- i g-e-n- p-i-d-r-t e t-r-. ----------------------------------------- Fёmijёt nuk po i gjejnё prindёrit e tyre. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! J--k- p- -ijnё-prin-ё--- - -yre! J- k- p- v---- p-------- e t---- J- k- p- v-j-ё p-i-d-r-t e t-r-! -------------------------------- Ja ku po vijnё prindёrit e tyre! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše J- – --aj J- – J--- J- – J-a- --------- Ju – Juaj 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? S------e--d-----i j--j------ -y-e-? S- i---- u------- j---- z--- M----- S- i-h-e u-h-t-m- j-a-, z-t- M-l-r- ----------------------------------- Si ishte udhёtimi juaj, zoti Myler? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? K- -sh-ё-gr-aj- juaj--zo---Myl--? K- ё---- g----- j---- z--- M----- K- ё-h-ё g-u-j- j-a-, z-t- M-l-r- --------------------------------- Ku ёshtё gruaja juaj, zoti Myler? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše J-------j J- – J--- J- – J-a- --------- Ju – Juaj 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? S--is--- -------i-j-a-,---nja-Shm-d? S- i---- u------- j---- z---- S----- S- i-h-e u-h-t-m- j-a-, z-n-a S-m-d- ------------------------------------ Si ishte udhёtimi juaj, zonja Shmid? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Si ----ё bu--i -uaj- -onj- -h-id? S- ё---- b---- j---- z---- S----- S- ё-h-ё b-r-i j-a-, z-n-a S-m-d- --------------------------------- Si ёshtё burri juaj, zonja Shmid? 0

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!