Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   ro Pronume posesive 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [şaizeci şi şapte]

Pronume posesive 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
okuliare o--e-a-ii o-------- o-h-l-r-i --------- ochelarii 0
Zabudol si svoje okuliare. Ş--a ---at---hel--i-. Ş--- u---- o--------- Ş--- u-t-t o-h-l-r-i- --------------------- Şi-a uitat ochelarii. 0
Kde len má svoje okuliare? U-de şi-a -us-oc-el-r-i? U--- ş--- p-- o--------- U-d- ş--- p-s o-h-l-r-i- ------------------------ Unde şi-a pus ochelarii? 0
hodinky c--s-l c----- c-a-u- ------ ceasul 0
Jeho hodinky sú pokazené. Ce-s-l-l-- este-s--i-at. C----- l-- e--- s------- C-a-u- l-i e-t- s-r-c-t- ------------------------ Ceasul lui este stricat. 0
Hodiny visia na stene. Ce--u--at-rn- pe --r---. C----- a----- p- p------ C-a-u- a-â-n- p- p-r-t-. ------------------------ Ceasul atârnă pe perete. 0
pas p------tul p--------- p-ş-p-r-u- ---------- paşaportul 0
Stratil svoj pas. Şi----i--dut pa--po--ul. Ş--- p------ p---------- Ş--- p-e-d-t p-ş-p-r-u-. ------------------------ Şi-a pierdut paşaportul. 0
Kde len má svoj pas? Un-e ---- pus -a--p--t--? U--- ş--- p-- p---------- U-d- ş--- p-s p-ş-p-r-u-? ------------------------- Unde şi-a pus paşaportul? 0
oni – ich e--- al-l-r e- – a- l-- e- – a- l-r ----------- ei – al lor 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Cop-ii------- -ot g-s- pă-i-ţii. C----- n- î-- p-- g--- p-------- C-p-i- n- î-i p-t g-s- p-r-n-i-. -------------------------------- Copiii nu îşi pot găsi părinţii. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! D-r i-tă, v-n --ri-ţi- lo-! D-- i---- v-- p------- l--- D-r i-t-, v-n p-r-n-i- l-r- --------------------------- Dar iată, vin părinţii lor! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše du-n--vo---ră --al--u-n---o--tră d------------ – a- d------------ d-m-e-v-a-t-ă – a- d-m-e-v-a-t-ă -------------------------------- dumneavoastră – al dumneavoastră 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? C---a f-st----ursia dum-e-voa---- -omn-l- -ü-l-r? C-- a f--- e------- d------------ d------ M------ C-m a f-s- e-c-r-i- d-m-e-v-a-t-ă d-m-u-e M-l-e-? ------------------------------------------------- Cum a fost excursia dumneavoastră domnule Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Un-e -s-e-so-ia--um--av--str- domnu-e-Mü--er? U--- e--- s---- d------------ d------ M------ U-d- e-t- s-ţ-a d-m-e-v-a-t-ă d-m-u-e M-l-e-? --------------------------------------------- Unde este soţia dumneavoastră domnule Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše dum-e-vo--tr--– - d---e--oas-ră d------------ – a d------------ d-m-e-v-a-t-ă – a d-m-e-v-a-t-ă ------------------------------- dumneavoastră – a dumneavoastră 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? C-m-a fo-- ex---si--dum----oa-tră d---n- S-hm---? C-- a f--- e------- d------------ d----- S------- C-m a f-s- e-c-r-i- d-m-e-v-a-t-ă d-a-n- S-h-i-t- ------------------------------------------------- Cum a fost excursia dumneavoastră doamnă Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Un---es-e--oţ-l ---n-av--s--- d--mn- ---mi-t? U--- e--- s---- d------------ d----- S------- U-d- e-t- s-ţ-l d-m-e-v-a-t-ă d-a-n- S-h-i-t- --------------------------------------------- Unde este soţul dumneavoastră doamnă Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!