Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   be Прыналежныя займеннікі 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шэсцьдзесят сем]

67 [shests’dzesyat sem]

Прыналежныя займеннікі 2

[Prynalezhnyya zaymennіkі 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
okuliare а-у-яры а------ а-у-я-ы ------- акуляры 0
a--lya-y a------- a-u-y-r- -------- akulyary
Zabudol si svoje okuliare. Ён ---ы--свае--к-----. Ё- з---- с--- а------- Ё- з-б-ў с-а- а-у-я-ы- ---------------------- Ён забыў свае акуляры. 0
E---ab-u---a- ak-ly--y. E- z---- s--- a-------- E- z-b-u s-a- a-u-y-r-. ----------------------- En zabyu svae akulyary.
Kde len má svoje okuliare? Д-е ж яго ак--я--? Д-- ж я-- а------- Д-е ж я-о а-у-я-ы- ------------------ Дзе ж яго акуляры? 0
D-e -----go ----ya-y? D-- z- y--- a-------- D-e z- y-g- a-u-y-r-? --------------------- Dze zh yago akulyary?
hodinky г-дз--нік г-------- г-д-і-н-к --------- гадзіннік 0
g-dz-nnіk g-------- g-d-і-n-k --------- gadzіnnіk
Jeho hodinky sú pokazené. Яго ---з-н--к--ла-а-ся. Я-- г-------- з-------- Я-о г-д-і-н-к з-а-а-с-. ----------------------- Яго гадзіннік зламаўся. 0
Y--o g---іn--k---a-ausya. Y--- g-------- z--------- Y-g- g-d-і-n-k z-a-a-s-a- ------------------------- Yago gadzіnnіk zlamausya.
Hodiny visia na stene. Г-д---н-- -і-і-- на-с-ян-. Г-------- в----- н- с----- Г-д-і-н-к в-с-ц- н- с-я-е- -------------------------- Гадзіннік вісіць на сцяне. 0
G--zіnn-k v-sі--’ na-s--ya--. G-------- v------ n- s------- G-d-і-n-k v-s-t-’ n- s-s-a-e- ----------------------------- Gadzіnnіk vіsіts’ na stsyane.
pas п-----т п------ п-ш-а-т ------- пашпарт 0
p--h---t p------- p-s-p-r- -------- pashpart
Stratil svoj pas. Ён -----ў-сво------а--. Ё- з----- с--- п------- Ё- з-у-і- с-о- п-ш-а-т- ----------------------- Ён згубіў свой пашпарт. 0
En-z--bіu-svoy-pashp---. E- z----- s--- p-------- E- z-u-і- s-o- p-s-p-r-. ------------------------ En zgubіu svoy pashpart.
Kde len má svoj pas? Д---- яг- -а----т? Д-- ж я-- п------- Д-е ж я-о п-ш-а-т- ------------------ Дзе ж яго пашпарт? 0
D-- -h-yag---a-hpart? D-- z- y--- p-------- D-e z- y-g- p-s-p-r-? --------------------- Dze zh yago pashpart?
oni – ich яны-–-іх я-- – і- я-ы – і- -------- яны – іх 0
y-ny --іkh y--- – і-- y-n- – і-h ---------- yany – іkh
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Д-е---н- -о--ць-знай--- с--іх--ац-к-ў. Д---- н- м----- з------ с---- б------- Д-е-і н- м-г-ц- з-а-с-і с-а-х б-ц-к-ў- -------------------------------------- Дзеці не могуць знайсці сваіх бацькоў. 0
D-et-і ne--og---’ z--y--s--sv-і---bats’ko-. D----- n- m------ z------- s----- b-------- D-e-s- n- m-g-t-’ z-a-s-s- s-a-k- b-t-’-o-. ------------------------------------------- Dzetsі ne moguts’ znaystsі svaіkh bats’kou.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! А----ос- -ду-ь-іх ба-ьк-! А-- в--- і---- і- б------ А-е в-с- і-у-ь і- б-ц-к-! ------------------------- Але вось ідуць іх бацькі! 0
A-e --s’-іdu--- --h-ba-s’-і! A-- v--- і----- і-- b------- A-e v-s- і-u-s- і-h b-t-’-і- ---------------------------- Ale vos’ іduts’ іkh bats’kі!
Vy – Váš, Vaša, Vaše Вы ---аш В- – В-- В- – В-ш -------- Вы – Ваш 0
Vy - --sh V- – V--- V- – V-s- --------- Vy – Vash
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Я--п--йшла-В--а п--зд-----п--а--М-л-р? Я- п------ В--- п------- с----- М----- Я- п-а-ш-а В-ш- п-е-д-а- с-а-а- М-л-р- -------------------------------------- Як прайшла Ваша паездка, спадар Мюлер? 0
Yak-p---sh-- Va-----a---ka,-spad-r-My-ler? Y-- p------- V---- p------- s----- M------ Y-k p-a-s-l- V-s-a p-e-d-a- s-a-a- M-u-e-? ------------------------------------------ Yak prayshla Vasha paezdka, spadar Myuler?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Дз------ -о-к-- сп-да-------? Д-- В--- ж----- с----- М----- Д-е В-ш- ж-н-а- с-а-а- М-л-р- ----------------------------- Дзе Ваша жонка, спадар Мюлер? 0
Dze-V-s-a---o---,--pad----yu--r? D-- V---- z------ s----- M------ D-e V-s-a z-o-k-, s-a-a- M-u-e-? -------------------------------- Dze Vasha zhonka, spadar Myuler?
Vy – Váš, Vaša, Vaše Вы-- --ш В- – В-- В- – В-ш -------- Вы – Ваш 0
Vy-–--a-h V- – V--- V- – V-s- --------- Vy – Vash
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Як------л- --ш--пае-дка, сп--а---я--м-т? Я- п------ В--- п------- с-------- Ш---- Я- п-а-ш-а В-ш- п-е-д-а- с-а-а-ы-я Ш-і-? ---------------------------------------- Як прайшла Ваша паездка, спадарыня Шміт? 0
Y-- p-a-s-l--Va-h--------a--sp--a-yn-- Shmіt? Y-- p------- V---- p------- s--------- S----- Y-k p-a-s-l- V-s-a p-e-d-a- s-a-a-y-y- S-m-t- --------------------------------------------- Yak prayshla Vasha paezdka, spadarynya Shmіt?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Дз----ш м-ж- -п-да-ыня --і-? Д-- В-- м--- с-------- Ш---- Д-е В-ш м-ж- с-а-а-ы-я Ш-і-? ---------------------------- Дзе Ваш муж, спадарыня Шміт? 0
D----------------ada--n-- --m-t? D-- V--- m---- s--------- S----- D-e V-s- m-z-, s-a-a-y-y- S-m-t- -------------------------------- Dze Vash muzh, spadarynya Shmіt?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!